Českí daňovníci kryjú Agrofertu výpadok €3.18m

Európska komisia nezastavila Česku čerpanie eurofondov. Od 8. septembra iba pozastavila preplácanie presne vymedzených výdavkov spojených s koncernom Agrofert premiéra Andreja Babiša. Ostatné európske peniaze do Česka naďalej prúdia. Český Štátny poľnohospodársky intervenčný fond (SZIF) však Agrofertu ďalej vypláca podporu z verejných zdrojov, hoci mu Brusel nezaručuje, že tieto peniaze Prahe uhradí. Finančné riziko sa tak presúva na českých daňovníkov.

Čo presne Brusel zastavil

Českým úradom nariadila Komisia, aby do žiadostí o preplatenie z rozpočtu EÚ nezahŕňali výdavky na projekty firiem, ktoré Babiš ovláda alebo sú s ním prepojené (EU Perspectives, EFE). Obmedzenie sa vzťahuje na projekty realizované po 9. decembri 2025, keď sa Babiš vrátil do funkcie premiéra. Týka sa spoločností v RSVP Trust aj mimo neho.

Komisia zároveň pozastavila preplatenie časti českej žiadosti o peniaze na rozvoj vidieka. Podľa SZIF má táto časť hodnotu 3,18 milióna eur (približne 76,9 milióna Kč), samotná Komisia však sumu nepotvrdila (Euractiv, České noviny).

Ide o dočasné prerušenie, nie o zrušenie platieb. Podľa nariadenia EÚ 2021/2116, ktoré upravuje financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky, môže trvať najviac šesť mesiacov a následne sa môže predĺžiť o ďalšie tri (Euractiv). Obmedzenie sa nevzťahuje na priame poľnohospodárske platby, teda na objemnejšie dotácie prideľované podľa stanoveného vzorca, pri ktorých majú úrady len malý priestor rozhodovať o príjemcoch. Financujú sa z iného fondu EÚ a podľa odlišných pravidiel (Európska komisia).

Prečo Komisia zasiahla

Komisia sa opiera najmä o článok 61 rozpočtových pravidiel EÚ, podľa ktorého sa každý, kto rozhoduje o využití európskych peňazí, musí vyhnúť konfliktu záujmov. Babiš previedol akcie Agrofertu do RSVP Trust a tvrdí, že spoločnosť už nevlastní, neovláda ani z nej nemá prospech (ČT24).

Komisia však posudzuje skutočné usporiadanie trustu, nielen jeho formálny názov. Podľa informácií o jeho štruktúre sa má Agrofert po Babišovom odchode z vlády vrátiť pod kontrolu rodiny, pričom zamýšľanými ekonomickými príjemcami sú jeho potomkovia (Pravda). Úplné znenie zakladacej listiny trustu nebolo zverejnené, a preto sa tieto podmienky nedajú nezávisle overiť. Hovorkyňa Komisie Louise Bogeyová hovorila o „potenciálnom“ konflikte záujmov a uviedla, že Brusel si vyžiadal ďalšie informácie (EUobserver). Babiš novinárom odkázal, že ho výhrady Komisie „nezaujímajú“ (EUobserver).

Kto peniaze zatiaľ platí

Podstata sporu je v spôsobe vyplácania dotácií. Brusel neposiela peniaze priamo Agrofertu. Žiadosť najprv skontroluje a schváli SZIF, ktorý firme vyplatí peniaze z českých verejných zdrojov. Praha potom výdavok vykáže Komisii a požiada o jeho preplatenie z rozpočtu EÚ. Ak SZIF zaplatí, no Komisia úhradu pozastaví, Agrofert už peniaze má. Česko ich zatiaľ financuje samo a napokon môže znášať aj celú stratu (ČT24, Česká justice).

SZIF vo vyplácaní pokračuje. Minister poľnohospodárstva Martin Šebestyán tvrdí, že dočasné prerušenie európskych úhrad fondu neumožňuje zastaviť platby príjemcom. Peniaze by podľa neho začal vymáhať až vtedy, keby ich Brusel definitívne odmietol preplatiť. Nie je však jasné, či české právo fondu prikazuje pokračovať v platbách, alebo mu to iba umožňuje. Právne stanovisko, o ktoré SZIF svoj postup opiera, fond nezverejnil.

Takéto rozdelenie právomocí je typické pre všetky fondy EÚ so spoločným riadením. Brusel rozhoduje, ktoré výdavky preplatí, no o tom, ktoré firmy peniaze dostanú, rozhodujú vnútroštátne orgány. Komisia teda môže chrániť rozpočet EÚ, nemôže však Prahe zakázať, aby Agrofert platila z vlastných zdrojov. Práve v tom spočíva sila aj hranica jej tlaku.

Podľa iROZHLAS dostalo české ministerstvo pre miestny rozvoj od Komisie mesiac na odpoveď. Kým Komisia pozastavila európske úhrady, Praha Agrofert naďalej financuje. Rozdiel preto kryjú českí daňovníci. Ak Brusel žiadosti definitívne zamietne a štátu sa nepodarí peniaze vymôcť, stratu ponesú oni.