Dátové centrá berú Írsku 21 % elektriny

Keď sa používateľ opýta AI chatbota otázku, niekde v pozadí pracuje o niečo intenzívnejšie veľká hala plná serverov. Práve takéto dátové centrá sú fyzickou infraštruktúrou toho, čo zvykneme volať „cloud“. V Európe rastú tak rýchlo, že národné elektrizačné sústavy začínajú narážať na svoje limity.

EÚ chce v najbližších piatich až siedmich rokoch strojnásobiť kapacitu dátových centier, približne z dnešných 10 GW až na 35 GW do roku 2030. To je výkon porovnateľný so spotrebou stredne veľkej priemyselnej krajiny. Zároveň chce Únia dosiahnuť, aby boli tieto centrá do konca desaťročia klimaticky neutrálne.

Tento rozpor dnes najlepšie vidno na dvoch európskych pravidlách. Cloud and AI Development Act, prijatý v júni, tlačí na výstavbu ďalšej kapacity. Smernica o energetickej efektívnosti pôsobí opačným smerom: dátové centrá musia vykazovať spotrebu energie a vody a zároveň využívať odpadové teplo. V praxi to znamená, že horúci vzduch zo serverov sa nemá vypúšťať von, ale viesť napríklad do miestnych systémov centrálneho zásobovania teplom. Ako tieto dva ciele zosúladiť, sa teraz rieši štát po štáte.

Írske varovanie

Hodnotenie OSN tento týždeň označilo Írsko za „živý varovný príklad“ toho, čo sa stane, keď rast dátových centier predbehne plánovanie energetiky. Dátové centrá dnes spotrebúvajú 21 % všetkej meranej elektriny v Írsku, kým v roku 2015 to bolo 5 %. Podľa dostupných údajov používajú viac elektriny než všetky mestské domácnosti v krajine dohromady.

Tlak na sieť sa priamo prenáša do účtov za elektrinu. V rokoch 2015 až 2023 zvýšený dopyt dátových centier podľa odhadu pridal k účtom írskych domácností 715 mil. EUR, teda približne 263 EUR na domácnosť. Írske rodiny platia za jednotku elektriny takmer dvojnásobok toho, čo dátové centrá. Vzniká tak tichá dotácia, pri ktorej sa náklady na sieť presúvajú na domácnosti. Národný prevádzkovateľ sústavy EirGrid odhaduje, že do roku 2034 budú dátové centrá spotrebúvať 31 % írskej elektriny.

Úzke hrdlo na celom kontinente

Írsko je extrémny prípad, no podobné napätie sa objavuje aj inde v Európe.

V Holandsku čaká v poradovníku prevádzkovateľa TenneT viac než 14 000 žiadostí od veľkých odberateľov energie. Amsterdam zaviedol moratórium na nové dátové centrá. Holandský parlament žiadal krízový zákon, vláda ho však rozdelila do 26 legislatívnych balíkov a prvý sľúbila „hneď po lete“.

V Nemecku spotrebúvajú dátové centrá 40 % elektriny vo Frankfurte. Mestský dodávateľ energií nevie ponúknuť väčšie nové pripojenia do siete skôr než v polovici 30. rokov. Organizácie AlgorithmWatch a LobbyControl zistili, že formulácie z lobingu Googlu a Microsoftu sa takmer doslovne dostali do návrhov legislatívy, ktoré oslabovali zákon o energetickej efektívnosti. Išlo aj o návrhy, aby sa údaje o spotrebe označovali za obchodné tajomstvo.

Francúzsko stavia na to, že jeho jadrové elektrárne z neho môžu urobiť európske centrum infraštruktúry pre AI. Prezident Emmanuel Macron na summite Choose France získal prísľuby investícií do dátových centier v objeme približne 90 mld. EUR. Francúzsky prevádzkovateľ siete RTE však naráža na štrukturálne obmedzenia: pod zmluvou alebo v posudzovaní je kapacita 9 GW, zatiaľ čo dnes je nainštalovaných len 1,3 GW.

V Taliansku eviduje prevádzkovateľ siete Terna viac než 50 GW žiadostí o pripojenie, približne polovicu z nich od dátových centier. Lombardsko v máji reagovalo zákonom, ktorý môže byť prvou regionálnou úpravou dátových centier v Európe: zdvojnásobilo stavebné poplatky na poľnohospodárskej pôde a zakázalo používanie verejnej pitnej vody na chladenie.

Pravidlá sa sprísňujú

Európska regulácia začína dobiehať realitu. Od mája 2024 musí každé dátové centrum s výpočtovým výkonom nad 500 kW, teda prakticky všetky okrem najmenších prevádzok, každoročne vykazovať spotrebu energie a vody. Od augusta 2027 bude mať každé verejný štítok udržateľnosti od A po G. Európska komisia chce do roku 2027 navrhnúť záväzné štandardy efektívnosti, teda prvé minimálne výkonnostné pravidlá pre celý sektor.

Či budú tieto pravidlá účinné, závisí od vymáhania. Nemecko už začalo pokutovať prevádzkovateľov, ktorí údaje nehlásia. Väčšina členských štátov sa k tomu zatiaľ nedostala.

Fínsko ukazuje, aká krehká je rovnováha medzi investíciami a reguláciou. Čistá elektrizačná sústava a chladné podnebie robia z krajiny ideálne miesto pre dátové centrá. Keď však Helsinki zvýšili daň z elektriny pre dátové centrá, Google v priebehu niekoľkých mesiacov pozastavil veľké plánované investície. Tie isté vlády, ktoré súťažia o investície do AI, musia zároveň obmedzovať ich nároky na elektrinu, vodu a pôdu. Cloud and AI Development Act dáva európskemu boomu dátových centier legislatívny vietor do chrbta, fyzická sieť mu však nastavuje rýchlostný limit, ktorý žiadna smernica neobíde.