DAX zarobil €52.6bn, rušil miesta

Najväčšie nemecké firmy dnes ukazujú dve tváre tej istej ekonomiky. Štyridsať najväčších spoločností z indexu DAX dosiahlo v druhom štvrťroku rekordný prevádzkový zisk 52,6 mld. EUR, čo bolo medziročne takmer o 16 % viac. Zároveň zamestnávali o 41 000 ľudí menej (Tagesschau, Handelsblatt).

Tieto čísla si neodporujú. Ukazujú, že veľké nemecké koncerny dokážu zarábať v zahraničí a súčasne znižovať počet pracovných miest doma. Tento rozdiel je už dosť veľký na to, aby menil priemyselnú zamestnanosť aj mimo Nemecka.

Odkiaľ prichádza zisk

DAX, teda hlavný index veľkých nemeckých firiem, nie je jednoduchým obrazom nemeckých fabrík. Sú v ňom telekomunikačné firmy, poisťovne, zbrojárske podniky aj farmaceutické skupiny. Najväčší prevádzkový zisk v druhom štvrťroku mala Deutsche Telekom, 6,9 mld. EUR, vo veľkej miere vďaka americkej T-Mobile US. Druhá skončila poisťovňa Allianz so ziskom 4,9 mld. EUR (Handelsblatt).

Ako upozornil FAZ, ziskový boom veľkých firiem nevypovedá veľa o stave nemeckej výroby. Veľká časť zárobkov prichádza z činností, ktoré nepotrebujú nemeckých výrobných pracovníkov.

Vo fabrikách je obraz iný. Zamestnanosť v automobilovom priemysle klesla medziročne o 5,8 % na 691 500 ľudí, najnižšie od roku 2005. Celý spracovateľský priemysel prišiel o 2,7 % pracovnej sily a zamestnával 5,29 milióna ľudí (Tagesschau). Dodávatelia automobiliek stratili 7,6 % pracovníkov (DW). Práve toto číslo je dôležité pre strednú Európu, lebo tlak z nemeckého automobilového priemyslu sa cez dodávateľské reťazce rýchlo prenáša ďalej.

Nemecko menej nahrádza to, čo sa opotrebúva

Nemecké firmy už do domácich prevádzok nevkladajú dosť peňazí ani na plné nahrádzanie opotrebovaného kapitálu. Bundesbanka v máji uviedla, že čisté fixné investície, teda investície do nových strojov a zariadení po odpočítaní toho, čo sa opotrebuje, boli v rokoch 2024 a 2025 záporné. Stalo sa to prvýkrát od zjednotenia Nemecka (Bundesbank). Firemné výdavky na stroje po očistení o ceny klesajú od roku 2019.

Za ústupom investícií je problém konkurencieschopnosti. Podľa Bundesbanky približne tri štvrtiny nedávnej straty nemeckého podielu na exportných trhoch nevysvetľuje slabší svetový dopyt, ale horšia schopnosť nemeckých firiem presadiť sa cenou a produktom. Vývoz nemeckých áut do Číny sa medzi rokmi 2021 a 2025 takmer znížil na polovicu (Bundesbank).

Ceny elektriny pre priemysel do júna medziročne klesli o 4,2 % (Destatis), čo zmiernilo najhoršiu časť energetického šoku z rokov 2022 a 2023. Širšia nákladová štruktúra však stále odrádza od budovania nových kapacít.

Tlak sa presúva do strednej Európy

Nemecko je kotvou priemyselných reťazcov na kontinente. Do Nemecka smeruje takmer 28 % poľského exportu (PAP Mediaroom). Podobným smerom ide približne tretina českého vývozu (Novinky). Európska centrálna banka upozornila, že cez tieto väzby sa nákladové tlaky aj slabosť prenášajú rýchlo (ECB).

Rumunsko už ukazuje, čo to znamená v praxi. Výroba áut tam v prvom polroku klesla o 12,7 % a od januára 2025 do apríla 2026 prišlo o prácu viac než 18 000 zamestnancov automobilového priemyslu (PSNews, ZF).

Niektoré závody pritom stále získavajú nové objednávky. Česká výroba áut v prvom polroku vzrástla o 4,5 % a Škoda vyrábala naplno (iROZHLAS). Maďarská výroba vozidiel v júni vyskočila o 21 % (HVG). Sú to však selektívne zisky v európskom automobilovom sektore, ktorý sa ako celok zmenšuje.

Globálne rozkročené nemecké skupiny si chránia marže príjmami zo zahraničia, škrtaním nákladov a tým, že časť ziskov prichádza zo sektorov mimo klasickej výroby. Samotné Nemecko si však už nemôže byť isté, že ďalšia fabrika, batériová linka alebo dodávateľská zákazka vznikne práve tam.

Cez dodávateľské väzby sa toto rozhodovanie prenáša do Poľska, Česka, Slovenska aj Rumunska. Stredoeurópske závody môžu získať prácu, keď firmy presúvajú výrobu. To však ešte neznamená isté pracovné miesta, najmä keď o nich rozhodujú koncerny, ktoré v Európe celkovo znižujú počet zamestnancov.