Dánsko financuje ukrajinské drony

Časť európskej politiky voči Ukrajine sa dnes odohráva priamo na výrobných linkách. Nová dohoda Dánska s Kyjevom posúva podporu od nákupu zbraní pre Ukrajinu k financovaniu ukrajinského obranného priemyslu. V roku 2026 má ísť až 100 miliónov eur na drony a systémy proti dronom v rámci dánskeho modelu. Ukrajine to pomôže rýchlejšie, no zároveň to otvára zložitejšiu európsku otázku: kto získa prístup k ukrajinským technológiám z bojiska, za akých podmienok a pod čou kontrolou?

Kodaň si vybrala priamu cestu. Dohoda financuje nákupy od ukrajinských obranných firiem pre potreby ukrajinského frontu a zároveň vytvára priestor na spoločnú výrobu, transfer technológií a prípadnú produkciu v Dánsku, ako vyplýva zo zverejnenej dohody. Kyjev tak dostane peniaze do fabrík, ktoré sa už dnes prispôsobujú výrobe pod ruskými útokmi. Dánsko sa zas dostáva bližšie k najrýchlejšiemu európskemu učeniu v oblasti dronovej vojny.

Ukrajina prístup ponúka, ale nie bez pravidiel. Jej Rada národnej bezpečnosti a obrany predstavuje „Drone Deals“ ako dlhodobé dohody o bojom otestovaných systémoch, výrobe v partnerských krajinách a osobitných projektoch, pričom oficiálny formát počíta s desaťročným horizontom. Kyjev neotvára celý trezor. Ukrajinská vláda vytvorila mechanizmus kontrolovaného vývozu, aby partneri mohli spolupracovať s ukrajinskými firmami bez toho, aby citlivé technológie vypadli spod vojnového dohľadu.

Za slovníkom solidarity je tvrdá transakcia. Ukrajina už od Európy iba nepýta techniku. Ponúka štruktúrovaný prístup k obrannému priemyslu, ktorý prešiel testom ruskej elektronickej vojny, protivzdušnej obrany aj útokov na infraštruktúru.

Bilaterálne dohody sú rýchlejšie

Európska komisia chce spoločnými projektmi a spoločnými nákupmi zabrániť tomu, aby si členské štáty budovali oddelené dronové systémy. Jej najnovší obranno-priemyselný balík zaraďuje drony a schopnosti proti dronom medzi päť navrhovaných spoločných projektov. Tento postup môže nastaviť spoločné pravidlá a zabezpečiť, aby systémy fungovali spolu. Nepohybuje sa však tak rýchlo ako hlavné mesto, ktoré podpisuje dohodu priamo s Kyjevom.

Dánsko v tom nie je samo. Podľa nemeckého týždenníka Zeit rokovali Dánsko, Estónsko a Holandsko s Ukrajinou o samostatných dohodách o dronových technológiách, licenciách a vojenskom vybavení; ďalšie dohody vrátane nemeckej majú nasledovať. Nemecké strategické partnerstvo s Kyjevom zároveň zaväzuje Berlín podporovať ukrajinský dronový priemysel a rýchlo preskúmať dlhodobú dohodu Drone Deal, uvádza ukrajinská prezidentská kancelária.

Práve tento vzorec ukazuje európsku stávku. Ak bude každá vláda rokovať samostatne, Ukrajina môže postupovať rýchlejšie a odmeňovať partnerov, ktorí sú ochotní konať. Európa si tým však môže vytvoriť rad vedľajších dohôd s odlišnými licenčnými podmienkami, výrobnými miestami, pravidlami duševného vlastníctva a prísľubmi o tom, kto dostane prednosť, keď bude rovnakú technológiu potrebovať ukrajinský front.

Problém dôvery

Poľsko ukazuje, kam to môže viesť. Podľa poľských médií Varšava obvinila Kyjev, že nenaplnil porozumenia o dronových technológiách spojené s možným odovzdaním stíhačiek MiG-29, píše Bankier. Vo verejne dostupných dokumentoch však nie je záväzná dohoda s jasnými povinnosťami pri transfere technológií, termínmi dodávok alebo sankciami.

Na tomto rozdiele záleží, lebo spor nebol iba o tom, či Ukrajina splnila sľuby. Onet informoval, že možný transfer komplikoval aj technický stav poľských MiG-29 a očakávania súvisiace s modernizáciou. Poľsko nedokazuje, že dánsky model je zlý. Ukazuje však, ako rýchlo sa nejasné sľuby o technológiách, licenciách a poradí dodávok môžu zmeniť z vojenskej spolupráce na nedôveru.

EÚ už vo spoločných bezpečnostných záväzkoch s Kyjevom uviedla, že jej záväzky voči Ukrajine majú dopĺňať úsilie členských štátov, nie ho nahradiť. Dánsko teraz prakticky testuje, čo táto veta znamená. Brusel môže pomôcť premeniť bilaterálny prístup na spoločnú kapacitu, ale iba vtedy, ak budú pravidlá dosť jasné pre vlády, firmy aj Kyjev.

Dánsky model pomôže Ukrajine najrýchlejšie vtedy, ak ho Európa bude brať ako priemyselnú šablónu, nie ako rad dvojstranných vedľajších dohôd. Zmluvy musia určiť, komu patrí technológia, kde sa bude vyrábať, kto môže používať softvér a hardvér a kedy má prednosť ukrajinský vojnový dopyt. Inak Európa získa prístup k dronovým poznatkom, ktoré potrebuje, a potom sa o ne začne sporiť štát po štáte.