Dánsko čaká sabotáže, inváziu Ruska nie

Dánska vojenská spravodajská služba 24. septembra uviedla, že v nasledujúcich mesiacoch očakáva zintenzívnenie ruských útokov pod hranicou otvoreného konfliktu, napríklad sabotáží a kybernetických útokov proti NATO a Západu (FE). Riziko obmedzeného ruského vojenského úderu na krajinu NATO hodnotí ako nízke, no rastúce; rozsiahlu inváziu naďalej považuje za nepravdepodobnú. Pre Európu tak v najbližších mesiacoch predstavujú väčšie nebezpečenstvo častejšie útoky, pri ktorých možno poprieť zodpovednosť, na služby, od ktorých spoločnosť závisí, než tanky na hraniciach.

Čo Dánsko očakáva v najbližšom období

Služba, v Dánsku známa pod skratkou FE, tento spôsob nátlaku označuje za hybridnú vojnu. Ide o tlak prostredníctvom sabotáží, kybernetických útokov, špionáže a najatých sprostredkovateľov namiesto otvoreného použitia vojenskej sily. Dánske médiá pri opise hodnotenia uvádzajú, že operácie majú byť častejšie a môžu zahŕňať aj ničivé kybernetické útoky na základné služby (Politiken). Ide o scenáre v prognóze FE, nie o útoky, ktoré sa už uskutočnili.

Dánska bezpečnostná a spravodajská služba PET už zaznamenala prípravy na území krajiny. Piateho septembra uviedla, že Rusko plánuje sabotáž proti dánskym obranným firmám a spojeniam, ktoré podporujú Ukrajinu (PET).

PET zároveň uviedla, že nemá informácie o konkrétnom cieli ani načasovaní. Varovanie hovorí jasne o zámere, no neuvádza, aký bude ďalší krok.

Obmedzený úder je iný druh rizika

Obmedzený útok by znamenal použitie sily na konkrétnom mieste, nie pokus o obsadenie územia. Podľa správy o brífingu FE by mohol mať podobu ojedinelého úderu z veľkej vzdialenosti na infraštruktúru, ktorá pomáha Ukrajine (Reuters). Okrem materiálnych škôd by takýto útok preveril, či členovia NATO zareagujú spoločne.

Francúzske médiá v správe o hodnotení uvádzajú, že Moskva by také riziko mohla podstúpiť, ak by si myslela, že NATO nezareaguje jednotne; pochybnosti o americkej podpore podľa tejto úvahy ovplyvňujú jej rozhodovanie (Le Figaro). Ide o hodnotenie toho, čo môže ovplyvňovať ruské rozhodnutia, nie o zverejnený plán. FE neuvádza číselnú pravdepodobnosť pri slovách „nízke, no rastúce“ a vo verejnom zhrnutí nezverejňuje utajované podklady, o ktoré zmenu hodnotenia opiera.

Invázia je krajným scenárom. FE nevidí známky, že by sa na ňu Rusko pripravovalo, a odhaduje, že prípravy by trvali najmenej šesť mesiacov a bolo by ťažké utajiť ich (RTÉ).

Podobne rozlišujú medzi sabotážou a inváziou aj krajiny bližšie k Rusku. Estónska zahraničná spravodajská služba vo februári 2026 dospela k záveru, že Rusko nemá v nasledujúcom roku v úmysle zaútočiť na členský štát NATO (EFIS). Lotyšský prezident uviedol, že nevidí zhromažďovanie vojsk, ktoré by naznačovalo prípravu invázie, sabotáž a menší vpád špeciálnych jednotiek však považuje za reálne riziká (LSM).

O čom by muselo rozhodnúť NATO

Zakladajúca zmluva NATO ponúka dve možnosti. Článok 4 umožňuje spojencovi, ktorý sa cíti ohrozený, vyvolať konzultácie. Článok 5 zaväzuje spojencov ku kolektívnej pomoci po ozbrojenom útoku. Zmluva sama osebe neurčuje, ako klasifikovať nejednoznačné udalosti (Severoatlantická zmluva).

Prerušený kábel alebo útok dronom, ku ktorému sa nikto neprihlási, spadá do tejto nejasnej zóny. Spojenci by sa najprv museli zhodnúť na tom, kto za útokom stojí, a až potom rozhodnúť, aký postup zvoliť. Generálny tajomník NATO Mark Rutte 24. septembra uviedol, že reakcie aliancie na hybridné aktivity nemusia byť verejné ani kopírovať pôvodný čin (NATO). Európania tak môžu vidieť sabotáž, no nie odpoveď na ňu.

FE zmenila odborné hodnotenie rizika. Plán útoku však nezverejnila. Podľa jej prognózy môže hybridná eskalácia nastať v priebehu niekoľkých mesiacov, no nevidí známky príprav na inváziu. Ak sa hodnotenie potvrdí, európske vlády sa v najbližšom období budú musieť sústrediť na obranu. Mali by chrániť služby a zásobovacie trasy na Ukrajinu, ktoré sú voči sabotáži najzraniteľnejšie, a po útoku sa rýchlo dohodnúť na tom, kto zaň zodpovedá.