Dánsku dochádza kapacita siete

Sivé bezvetrie nad Severným morom znamená pre dánsku energetiku viac než len slabý deň pre veterné turbíny. Dáni pre takéto obdobie používajú slovo dunkelflaute: situácia, keď sa v širokom regióne naraz prepadne výroba z vetra aj slnka. Keďže Dánsko odstavilo veľkú časť domácich záložných zdrojov, v takýchto hodinách musí sústava ťahať elektrinu cez podmorské káble zo Švédska, Nórska a Nemecka (Politiken). V roku 2025 doviezlo Dánsko od susedov viac elektriny než kedykoľvek predtým (Portfolio.hu). Rastúca závislosť testuje stávku, ktorú dnes robí čoraz väčšia časť Európy: že cezhraničné vedenia dokážu nahradiť elektrárne, ktoré štáty vypínajú.

Dánska sieť už nemá veľkú rezervu

Počasie je len prvá časť problému. Dánsky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Energinet uvádza, že dátové centrá, vodíkové závody a batériové projekty požiadali o pripojenia v celkovom objeme približne 60 GW, teda asi osemnásobok dnešnej špičkovej spotreby krajiny (Energinet). Veľká časť týchto žiadostí je špekulatívna: firmy sa prihlasujú skoro a mnohé projekty nikdy nevzniknú. Aj menší podiel by však zaťažil sústavu, ktorá už dnes nestíha. Energinet preto prestal prijímať nové žiadosti o pripojenie na úrovni prenosovej siete.

Tlak zo strany spotreby dobre ukazuje diaľkové vykurovanie. Približne každá štvrtá dánska teplárenská spoločnosť hlási oneskorené pripojenie do siete alebo nižšiu kapacitu, než o akú žiadala. Odvetvová organizácia Dansk Fjernvarme odhaduje, že podiel elektriny v diaľkovom vykurovaní stúpne zo zhruba 10 % dnes na 45 % do roku 2035 (Via Ritzau). Viac elektrifikovanej spotreby, menej domácich elektrární a tá istá úzka sieťová kapacita vytvárajú veľmi konkrétne hrdlo.

Kto elektrinu predáva a kto za ňu platí

Európsky trh s elektrinou presúva energiu cez hranice z lacnejších oblastí do drahších, až kým sa cezhraničné vedenia nenaplnia (Európska komisia). Tento mechanizmus funguje, keď je nedostatok miestny. Slabne vtedy, keď chýba elektrina viacerým naraz.

Francúzsko ukazuje hodnotu zdrojov, ktoré sa dajú zapnúť podľa potreby. V prvom polroku 2026 malo čistý export 51 TWh, výrobcom prinieslo približne 3 mld. EUR a francúzskemu prevádzkovateľovi siete RTE asi 1,3 mld. EUR na príjmoch z využívania cezhraničných vedení (Le Figaro). Francúzsko predávalo v priemere za približne 61,9 EUR/MWh. Krajiny, ktoré dovážali, platili takmer dvojnásobok, okolo 111,6 EUR/MWh (Les Énergies Renouvelables). Jadrová energetika dáva Francúzsku výrobu, ktorú vie riadiť, a výnos v čase, keď susedia elektrinu potrebujú.

Ani vo Francúzsku však lacnejšia veľkoobchodná elektrina neznamená automaticky nižšie účty. Od 1. augusta stúpnu regulované tarify pre približne 19,37 milióna domácností o 2,5 % (Challenges). Siete a záložná kapacita stoja peniaze bez ohľadu na okamžitú veľkoobchodnú cenu. V tom istom polroku zaznamenal francúzsky trh 407 hodín záporných cien, teda momentov, keď prebytočná elektrina nemala ziskové využitie. Náklady na infraštruktúru pritom zostávajú.

Vo Švédsku sa ten istý problém delí inak. Krajina má sieť rozdelenú do cenových zón, takže južné regióny pri Dánsku čelia vyšším veľkoobchodným cenám, keď dánsky dopyt ťahá elektrinu cez hranicu (GP). Švédski výrobcovia z predaja do napätého dánskeho trhu zarábajú. Švédske domácnosti v tých istých zónach platia viac. Dánsky ostrov Bornholm má zo Švédska garantovaný dovoz len 35 MW, výrazne pod technickým limitom kábla, pretože zaťaženie juhošvédskej siete obmedzuje objem, ktorý možno sľúbiť (Bornholm.nu).

Nemecko si kupuje vlastné poistenie. Spolková sieťová agentúra Bundesnetzagentur drží na zimu 2026/27 sieťovú rezervu 7 407 MW: elektrárne, ktoré stoja mimo bežného trhu a zapínajú sa len v núdzi (Bundesnetzagentur). Berlín v máji 2026 prijal zákon o kapacitnom trhu, ktorý bude platiť elektrárňam a batériám za to, že existujú a zostávajú pripravené, aj keď bežia len zriedka. Práve takúto zálohu sa Dánsko rozhodlo neudržiavať.

Fínsko pripomína fyzické riziko. Keď jeden z dvoch podmorských káblov do Estónska vypadol pre opravy, ceny okamžite vyskočili a dodávky sa sprísnili (Grivolt). Kábel môže byť preťažený, odstavený pre údržbu alebo poškodený práve vtedy, keď je najviac potrebný.

ENTSO-E, organizácia koordinujúca európskych prevádzkovateľov prenosových sústav, preto pravidelne preveruje, či budú mať krajiny dosť elektriny v stresových obdobiach. Cezhraničná pomoc je totiž podmienená, nie automatická (ENTSO-E, ACER). Dánsko odhaľuje základnú dohodu, na ktorej stojí európska zelená sústava: káble znižujú náklady v normálnych časoch, ale negarantujú dodávky, keď vietor zoslabne v celom regióne. Cenu potom určia krajiny, ktoré si ponechali zdroje schopné nabehnúť na povel. Krajiny, ktoré sa spoľahli najmä na káble, zaplatia najviac práve v najťažších hodinách.