Dánsko podporí veterné parky

V decembri 2024 sa o prvé tri dánske zóny pre veterné parky na mori neprihlásil nikto. Developeri si prečítali podmienky: stavať v Severnom mori, predávať elektrinu za trhovú cenu a niesť celé riziko jej výkyvov. Odišli. O osemnásť mesiacov neskôr získal švédsky štátny Vattenfall kontrakty na dve z týchto zón, spolu najmenej 1,8 gigawattu, s očakávaným spustením do konca roka 2032 (KEFM, Windtech International). Dánsko nenašlo odvážnejších investorov. Zmenilo rozdelenie cenového rizika.

Čo na seba vzal štát

Neúspešný model žiadal od developerov, aby predávali elektrinu za trhové ceny a celé desaťročia niesli výkyvy veľkoobchodného trhu. Veterné parky na mori stoja miliardy ešte predtým, než vyrobia prvú megawatthodinu, hoci po výstavbe majú nízke prevádzkové náklady. Ich ekonomika preto stojí na odhade, za koľko sa bude elektrina predávať o dvadsať či tridsať rokov, a na úrokoch, ktoré si vypýtajú veritelia (IEA, IRENA). Bez istejšieho príjmu by banka stavebný úver neschválila. Projekty boli prakticky mŕtve už v tendri.

Dánska oprava má podobu obojstrannej rozdielovej zmluvy. Štát určí takzvanú realizačnú cenu, teda garantovanú cenu za megawatthodinu elektriny. Keď trhová cena klesne pod ňu, štát doplatí developerovi rozdiel. Keď ju trhová cena prekročí, developer prebytok vráti štátu (Low Carbon Contracts Company). Developer dostane predvídateľný príjem, proti ktorému mu banky vedia požičať. Štát za to dostane veterné parky.

Vattenfall získal lokalitu Nordsøen Midt za 504 dánskych korún za megawatthodinu a Hesselø za 542 DKK/MWh, v oboch prípadoch na 20 rokov (KEFM, Baird Maritime). Súťaž sa vrátila: pri Nordsøen Midt prišli dve ponuky, pri Hesselø päť (Ocean Energy Resources, BT).

Daňovníci, developer, veritelia

Celková verejná podpora má strop 37,6 miliardy korún (Politiken, Danish Energy Agency via Ritzau). Je to horná hranica, nie automatický účet. Daňovníci platia len vtedy, keď veľkoobchodné ceny elektriny počas trvania zmluvy klesnú pod realizačnú cenu. Ak zostanú vyššie, Vattenfall bude peniaze vracať štátu. Ak zostanú nízke celé roky, rozdiel sa bude približovať k stropu.

Okamžitými víťazmi sú Vattenfall a jeho veritelia. Stabilné 20-ročné príjmové dno mení špekulatívnu stávku na predvídateľný projekt, ktorý banky vedia financovať. Švédske médiá preto výsledok čítali ako obchodný úspech, nie ako politický spor o riziko prenesené na štát (DN). Dánski spotrebitelia získajú až vtedy, keď sa parky pripoja do siete a pridajú dosť výroby na zníženie veľkoobchodných cien alebo obmedzenie potreby drahších záložných zdrojov.

Pripojenie však isté nie je. Dánsky poradovník pripojení narástol na 60 GW špekulatívnych žiadostí, takže prevádzkovateľ siete Energinet zmrazil nové dohody o prenosovej kapacite (To Brief). Turbíny bez prístupu do siete nevyrábajú nič.

Rovnaký vzorec vidno aj inde v Európe. Piate britské kolo rozdielových zmlúv nepridelilo žiadny projekt veterných parkov na mori; šieste uspelo až po tom, čo vláda zvýšila realizačné ceny (UK AR5, AR6). Holandsko robilo tendre označované ako „bez dotácií“, no štát pripravoval lokality a prevádzkovateľ siete TenneT budoval morské platformy a káble z verejných peňazí (TenneT). Keď štát prevezme väčšiu časť cenového rizika, developeri sa vrátia. Otázka znie, koľko verejných peňazí to stojí a čo za ne vznikne.

Turbínové rozhodnutie, ktoré Dánsko ešte neurobilo

Vattenfall zatiaľ nepovedal, kto dodá turbíny pre ktorýkoľvek z projektov (Voice of Renewables). Toto rozhodnutie nebude iba technické. Čínske pevninské turbíny sú podľa odhadu Rystadu citovaného Reuters na exportných trhoch o 20 až 40 percent lacnejšie (Folha/Reuters). Právo EÚ čínske zariadenia nezakazuje, no akt o emisne neutrálnom priemysle umožňuje vládam zohľadniť bezpečnosť dodávok a domácu priemyselnú kapacitu, nielen najnižšiu cenu (NZIA).

Dánsko tým, že pod cenové riziko postavilo štát, opäť urobilo veterné parky na mori financovateľnými. Ďalšie rozhodnutie ukáže, či verejné peniaze posilnia aj európsku priemyselnú kapacitu, alebo odídu k najlacnejšiemu globálnemu dodávateľovi. To už nie je len dánska otázka.