Dánsko deň bežalo na bioplyn

Začiatkom júla vyrobilo Dánsko prvýkrát dosť bioplynu na to, aby pokrylo celú dennú spotrebu plynu v krajine (BT). V ročnom vyjadrení dnes bioplyn pokrýva približne 40 % dánskej spotreby plynu. Rekord vznikol súbehom dvoch trendov: výroba obnoviteľného plynu ďalej rástla a dopyt po plyne klesal, pretože menej dánskych domácností a podnikov ho používa na vykurovanie. Je to skutočný úspech, no stojí na priaznivom základe: dánsky trh s plynom je už dnes malý a ďalej sa zmenšuje.

Od hnoja do potrubia

Samotná technológia nie je nová. Baktérie bez prístupu kyslíka rozkladajú organický odpad, napríklad hnoj, zvyšky potravín či splašky, a pritom vzniká surový bioplyn. Keď sa z neho odstráni oxid uhličitý a nečistoty, vznikne biometán, teda plyn dostatočne čistý na to, aby mohol prúdiť existujúcimi plynovodmi (IEA). Dánsky prevádzkovateľ siete Energinet sleduje objem obnoviteľného plynu pomocou certifikátov. Molekuly plynu sa v sieti fyzicky miešajú, certifikáty však určujú, koľko zeleného plynu do systému vstúpilo (Energinet).

Pre Európu je dánsky príklad dôležitý najmä po roku 2022. Po obmedzení ruských dodávok plynu stanovila EÚ v pláne REPowerEU cieľ vyrábať do roku 2030 35 miliárd kubických metrov biometánu (REPowerEU). Logika je jednoduchá: plyn vyrobený z domáceho odpadu nemôže zastaviť zahraničný dodávateľ. Na rozdiel od elektriny z vetra alebo slnka sa biometán dá skladovať v existujúcej infraštruktúre a použiť tam, kde je elektrifikácia pomalá alebo drahá, napríklad v priemysle s vysokými teplotami alebo v starších budovách (Európska komisia).

Účet zostáva tým, ktorí sú ešte pripojení na plyn

Z biometánu profitujú najmä farmári prevádzkujúci bioplynové stanice, developeri projektov a prevádzkovatelia plynárenských sietí. Domácnostiam prináša skôr nepriamy prínos v podobe väčšej energetickej odolnosti. Priamo však môžu zaplatiť viac.

Výroba biometánu je drahá. Takmer všade závisí od garantovaných výkupných cien, ktoré sa financujú cez plynové tarify alebo verejné rozpočty. Keď spotreba plynu klesá, náklady na údržbu potrubí sa rozpočítavajú medzi menší počet odberateľov. Francúzsky energetický regulátor CRE od 1. júla 2026 zvýšil regulovanú distribučnú tarifu plynu o 5,87 % (CRE). Le Monde tento mechanizmus opísal priamo: spotreba klesá rýchlejšie, než sa zmenšuje sieť, a každý zostávajúci odberateľ preto platí viac za udržiavanie potrubí v prevádzke (Le Monde).

Podobný tlak cítia aj dánske domácnosti. Aj keď sa plynárenská sieť ekologizuje, ceny sa stále riadia medzinárodnými veľkoobchodnými trhmi, pretože biometán vstupuje do toho istého obchodného systému ako fosílny plyn. Jedna dánska správa ukázala, že domácnosti s plynovými kotlami už platia ročne o 5 000 dánskych korún viac než pred cenovým šokom v roku 2022 (Ritzau). Zelený plyn automaticky neznamená lacnejšie účty.

Nemecký príklad tento problém ešte zvýrazňuje. Štúdia Fraunhofer ISE zistila, že vykurovanie plynom s rastúcim podielom zeleného plynu môže typický rodinný dom za 20 rokov vyjsť až o 49 000 € drahšie než tepelné čerpadlo (Energie & Management). Neznamená to, že biometán nemá zmysel. Skôr to ukazuje, že je príliš vzácny a drahý na to, aby udržal milióny domácností pri plynovom vykurovaní. Najväčšiu hodnotu má tam, kam sa elektrifikácia zatiaľ nedostane: v konkrétnych priemyselných procesoch, ako záložný zdroj alebo pri budovách, ktoré sa ťažko prestavujú.

Rekord na priaznivom teréne

Dánsky míľnik je výsledkom desaťročí investícií do farmárskeho bioplynu a zároveň malého trhu s plynom. Väčšina Európy je od podobného stavu ďaleko. Írsko si stanovilo cieľ vyrábať do roku 2030 5,7 TWh biometánu, no dnes má len dve zariadenia, ktoré dodávajú plyn do siete, spolu približne 75 GWh ročne. To je menej než 1,5 % cieľa (We Are Biogas).

Poučenie z Dánska platí, ale len za určitých podmienok. Biometán dáva zmysel vtedy, keď ide ruka v ruke s klesajúcou spotrebou plynu a jasným rozhodnutím, kam má vzácny zelený plyn smerovať. Riziko je opačné: podobné rekordy sa môžu stať politickým argumentom na udržiavanie plynárenskej infraštruktúry, ktorú bude potrebovať čoraz menej ľudí, zatiaľ čo účet za otvorené potrubia zostane tým, ktorí sú na ne ešte pripojení.