Diesel za €3 po konci dotácií

Americké útoky na iránske ciele z 9. júna, ktoré prišli po zostrelení vrtuľníka Apache pri Hormuzskom prielive, znovu vyostrili konflikt, do ktorého Európa vojensky nechce vstúpiť a ekonomicky si ho nemôže dovoliť. Veľké vlády EÚ už vylúčili vojenské zapojenie. Bezprostredné riziko je hospodárske: viaceré štáty majú naraz ukončiť úľavy na cenách palív, ropa výrazne zdražela oproti úrovniam spred konfliktu a ďalší postup nikto nekoordinuje.

Nemecká dlhová brzda narazila na ropný šok

Nemecká koalícia sa 9. júna rozhodla, že nepredĺži svoj Tankrabatt, teda zníženie dane z palív o 17 centov na liter, ktoré sa má skončiť 30. júna (Focus). Dôvodom je Schuldenbremse, ústavná dlhová brzda, ktorá obmedzuje, koľko si môže spolková vláda každý rok požičať. Keďže výdavky na obranu už tento limit napínajú, Berlín dospel k záveru, že pri rastúcich cenách ropy nemôže ďalej znižovať dane z palív. Rozhodnutie prišlo v ten istý deň ako americké útoky na Irán. Nemecký rozpočtový kalendár a geopolitická kríza bežia mimo seba.

Analytici varujú, že bez úľavy by nafta mohla stáť až 3 € za liter (n-tv). Nemecko nie je samo. Aj španielska palivová pomoc sa končí 30. júna. Taliansko predĺžilo zníženie spotrebnej dane do 3. júla, ale zároveň ho znížilo na polovicu (Euronews). Viaceré vlády EÚ tak v tom istom týždni sťahujú cenovú podporu bez mechanizmu na úrovni Únie, ktorý by tlmil spoločný náraz.

Európska komisia 3. júna ponúkla členským štátom určitý fiškálny priestor, keď im umožnila minúť viac na znižovanie závislosti od fosílnych palív. Táto výnimka však výslovne nezahŕňa palivové dotácie. Krajiny, ktoré by napriek tomu predĺžili úľavy pri čerpacích staniciach, riskujú porušenie únijných limitov pre schodok a postup pri nadmernom deficite, teda nástroj Komisie voči vládam, ktorých deficit presiahne 3 % HDP. Národní lídri tak stoja pred jednoduchou voľbou: zniesť hnev voličov pri tankovaní alebo tlak Bruselu na verejné financie.

ECB môže zle prečítať dáta

Európska centrálna banka má podľa širokých očakávaní zajtra zvýšiť úrokové sadzby prvýkrát od septembra 2023. Inflácia v eurozóne je vysoko nad jej dvojpercentným cieľom a ťahajú ju najmä ceny energií. Jarná prognóza Komisie už preto zvýšila odhad inflácie na rok 2026, aby zohľadnila energetický šok (Európska komisia).

Problém sa začne po 1. júli. Keď viacero krajín naraz zruší palivové úľavy, nameraná inflácia mechanicky vyskočí. Benzín zdražie a index spotrebiteľských cien sa posunie za ním. Tento nárast však vyplýva z politického rozhodnutia ukončiť daňovú úľavu. Sám osebe nehovorí nič o tom, či spotrebitelia skutočne míňajú viac. Ak ho ECB vyhodnotí ako reálnu infláciu a v septembri znovu zvýši sadzby, sprísni menovú politiku na základe čísla, ktoré odráža fiškálne rozhodnutie, nie tlak v ekonomike.

ECB zatiaľ verejne nevysvetlila, ako chce v augustových dátach oddeliť koniec dotácií od hlbších cenových trendov, hoci práve tieto dáta ovplyvnia septembrové rozhodnutie. Bez jasnej metodiky hrozí, že vedľajší efekt končiacich úľav bude vyzerať ako dôkaz zrýchľovania inflácie.

Rovnaké zvýšenie sadzieb pritom zasiahne európske ekonomiky nerovnomerne. V Nemecku, kde časť inflácie súvisí s dopytom, vyššie sadzby fungujú približne tak, ako majú. V Taliansku, Grécku a Španielsku, kde cenové tlaky prichádzajú takmer výlučne z dovážanej energie, ten istý krok predraží vládne pôžičky práve vo chvíli, keď tieto vlády potrebujú financovať krízové opatrenia.

Symbolická odpoveď na štrukturálny problém

Diplomatická pozícia EÚ zodpovedá jej ekonomickým obmedzeniam. Vysoká predstaviteľka Kaja Kallas, teda šéfka únijnej diplomacie, 8. júna ministrom obrany v Nikózii povedala, že „región nepotrebuje eskaláciu“, a ponúkla pomoc EÚ so sprievodom lodí, ale až po prímerí (EEAS). Tvrdší postoj by si podľa pravidiel zahraničnej politiky EÚ vyžadoval jednomyseľnosť všetkých 27 členských štátov, čo opakovane blokuje rozhodnejšie kroky. Sankcie prijaté v ten istý deň zasiahli dve osoby a jednu jednotku námorníctva IRGC, teda iránskych revolučných gárd. Išlo o symbolické gesto bez materiálneho vplyvu na konflikt (Brussels Times).

V tom istom trojtýždňovom okne sa tak stretávajú tri samostatné krízy: napätie na ropnom trhu po eskalácii pri Hormuze, koniec palivových úľav naprieč kontinentom a centrálna banka, ktorá sprísňuje politiku na základe inflačných dát, ktoré môže čítať nesprávne. Každá z nich beží podľa vlastného inštitucionálneho kalendára. Mechanizmus, ktorý by ich zosúladil, neexistuje.