Digitálne euro proti Visa a Mastercard

Postavenie Európy v digitálnych platbách vystihuje strategická závislosť. Približne dve tretiny kartových transakcií v eurozóne prechádzajú cez Visu a Mastercard (ECB, Journal of Competition Law & Economics). V trinástich z 21 krajín eurozóny neexistuje domáci kartový systém, ktorý by fungoval pri platení v obchodoch (Bundesbank). Ekonomický výbor Európskeho parlamentu 23. júna posunul dopredu nariadenie o digitálnom eure, takže návrh smeruje k hlasovaniu v pléne (European Parliament).

Digitálne euro by bola elektronická hotovosť vydávaná Európskou centrálnou bankou a distribuovaná cez bežné banky. Nie je to kryptomena. Je to euro, vždy v hodnote jedného eura, kryté centrálnou bankou, nie súkromnou firmou (ECB). Prakticky ide o peňaženku v digitálnej podobe: verejné peniaze, ktoré držíte priamo, nie vklad v súkromnej banke.

Prečo bez záložnej siete niet kontroly

Visa a Mastercard spracúvajú platby efektívne. Keď však platobná prevádzka takmer celá stojí na zahraničných sieťach, Európa nemá plnú kontrolu nad cenou, technickými štandardmi ani odolnosťou vlastných digitálnych platieb. Ak tieto siete zvýšia poplatky, zmenia podmienky alebo vypadnú, európski obchodníci a zákazníci nemajú porovnateľnú alternatívu.

Medzeru ukazuje nemecká girocard. V Nemecku funguje, ale pri zahraničných termináloch sa opiera o infraštruktúru Visy alebo Mastercardu (Bundesbank). Pri cezhraničných kartových platbách v eurozóne sa podiel neeuropských sietí podľa predstaviteľov ECB blíži k 100 % (Le Monde). Francúzsko má Cartes Bancaires, Taliansko Bancomat, Holandsko iDEAL. Žiadny z týchto systémov nefunguje bezproblémovo naprieč hranicami a ich spoločný podiel klesá: medzinárodné kartové schémy vzrástli z približne 56 % kartových platieb v eurozóne v roku 2017 na asi 61 % v roku 2022 (Journal of Competition Law & Economics).

Digitálne euro by zaviedlo jednotný technický štandard, aby platby vedel spracovať každý telefón, karta alebo terminál v eurozóne priamo. Tým by odpadla potreba smerovať transakcie cez americké siete. Návrh Európskeho parlamentu by väčšine podnikov, ktoré už prijímajú digitálne platby, uložil prijímať aj digitálne euro, zastropoval by poplatky obchodníkom (sumy, ktoré obchody platia pri každom priložení karty) a základné účty by boli pre používateľov bezplatné (European Parliament, EU Perspectives).

Banky môžu prísť o lacné financovanie

Spotrebitelia by získali bezplatnú verejnú platobnú možnosť, ktorá funguje online aj offline. Pri offline transakciách text Európskeho parlamentu uvádza, že platobné údaje zostávajú v zariadení a neprechádzajú cez banky ani platobných sprostredkovateľov (European Parliament). Obchodníci by mohli získať, ak súťaž o poplatky zníži náklady: Visa a Mastercard podľa Le Monde v súčasnosti vyberajú od európskych obchodníkov približne 2 mld. EUR ročne na medzibankových a schémových poplatkoch (Le Monde).

Najrozporuplnejšiu pozíciu majú banky. Digitálne euro by distribuovali a ponechali by si vzťah s klientom, no zároveň riskujú odlev vkladov. Ak ľudia presunú peniaze z bežných bankových zostatkov do digitálnych eurových peňaženiek, banky prídu o lacný zdroj financovania, z ktorého dnes poskytujú úvery. V ekonomike by to mohlo zvýšiť cenu pôžičiek.

Veľkosť rizika zostáva otvorená. Podľa Reuters simulácie ECB naznačujú, že pri limite držby 3 000 EUR na osobu by z bankových účtov mohlo odísť až 699 mld. EUR, teda 8,2 % vkladov domácností a firiem v eurozóne (Marketscreener/Reuters). Je to scenár, nie prognóza. Vysvetľuje však, prečo nemecké banky projekt označili za „štátnu paralelnú ponuku“ bez jasnej pridanej hodnoty (Handelsblatt). Sporné sú aj náklady na vybudovanie systému: ECB ich odhaduje na 4 až 5,8 mld. EUR počas štyroch rokov, kým odhady bankového sektora sa pohybujú až pri 18 až 30 mld. EUR (Marketscreener/Reuters).

Skutočnou skúškou bude používanie

Hlasovanie vo výbore Európskeho parlamentu je len jeden krok. Návrh ešte čaká schvaľovanie v pléne, rokovania medzi parlamentom a členskými štátmi a konečné rozhodnutie Rady. ECB hovorí o pilotných transakciách od polovice roka 2027 a o možnom prvom vydaní v roku 2029 (ECB, EUNews).

Ťažšia otázka znie, či ho budú ľudia a firmy používať. Platobná sieť, cez ktorú nikto neposiela peniaze, znamená suverenitu iba na papieri. Rozhodujúce budú miery používania v jednotlivých krajinách, reálne náklady obchodníkov po technickom napojení aj to, či banky budú produkt aktívne ponúkať alebo ho potichu odsunú nabok. Európa svoju závislosť pomenovala presne. Či dokáže zmeniť platobné návyky, zostáva otvorené.