Dronový útok potopil loď pri Bulharsku

Drony zaútočili na dve obchodné lode v bulharskej výlučnej ekonomickej zóne skoro ráno 6. októbra a jednu potopili (bulharská vláda). Do večera zostávala jej posádka nezvestná (BTA). Kyjev viní Rusko, Sofia zatiaľ nevie útočníka určiť a žiadna vláda nepredložila verejné dôkazy. Bulharsko má pritom možnosť, ktorú zatiaľ nevyužilo: požiadať spojencov v NATO o formálne konzultácie.

Záchranári dorazili na miesto, kde sa potopila loď Alfa Watan pod vlajkou Toga, približne 70 námorných míľ východne od prímorského mesta Byala (bulharská vláda). Našli prevrátený čln, tri prevrátené záchranné plte a záchranné vesty, no nikoho z posádky. Posádka neďalekého trajektu predtým uviedla, že videla drony zo vzduchu zasiahnuť loď.

Na druhej lodi, Able pod vlajkou Palau, vypukol požiar. Bulharský trajekt Dioscuria, ktorý plával okolo, dopravil do Varny všetkých 18 ľudí z paluby: 11 tureckých a sedem indických občanov (BTA). Jeden mechanik s popáleninami na približne 45 % tela zostával v kritickom stave (Radio Varna).

Jeden zo zachránených námorníkov opísal úder zospodu do trupu lode (Maritime.bg). Aj preto úradníci zvažujú, že okrem vzdušného dronu mohol útočiť aj námorný.

Obvinenia bez verejných dôkazov

Najkonkrétnejšie obvinenie zaznelo z Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že ukrajinské sily v oblasti nevykonávali žiadnu operáciu, a označil útok za spoločnú ruskú akciu so vzdušnými a námornými dronmi (ukrajinská prezidentská kancelária). Povedal, že to potvrdili kontakty medzi námorníctvami. Ukrajina neuviedla, čo konkrétne tieto kontakty ukázali, a nezverejnila ani úlomky dronov či údaje o ich trase od miesta štartu.

Sofia hovorí o dvoch možnostiach, no útočníka neurčila. Premiér Rumen Radev povedal, že drony mohli byť ruské alebo ukrajinské. Minister obrany Dimitar Stoyanov označil útok na obchodné lode za úmyselný, no jeho pôvod nevedel potvrdiť: úlomky dronov sa nenašli a nikto sa k útoku neprihlásil (Dir.bg).

Situáciu komplikuje aj tretia loď. Royad Mammadov začala 5. októbra horieť a potopila sa v rumunskej výlučnej ekonomickej zóne po tom, ako vyplávala z ukrajinského riečneho prístavu Izmail. Dvaja členovia posádky zahynuli a 11 zachránili (Reuters). Rumunské úrady zatiaľ neuviedli, čo požiar spôsobilo.

Bezpečnostná firma Ambrey považuje za „vysoko pravdepodobné“, že Rusko zaútočilo na všetky tri lode pre ich spojenie s ukrajinským vývozom obilia (Ambrey). Vo svojom verejnom oznámení však neuvádza údaje o náklade ani úlomky, ktoré by tento záver podopierali. Moskva tvrdila, že v tom týždni zaútočila na ďalšie nákladné lode smerujúce do Odesy, žiadnu z týchto troch však nemenovala (Interfax).

Samotný pohyb lodí na taký záver nestačí. Able vyplávala z rumunského Galați, Alfa Watan smerovala do rumunskej Suliny a Royad Mammadov vyplávala z Izmailu. Všetky tri prístavy ležia v delte Dunaja a slúžia ukrajinskému obchodu. To spája lode s prístavmi, nie však ich náklad ani motív. Radev na základe predbežných informácií povedal, že Able viezla pšenicu (BNR). Stoyanov neskôr uviedol, že o náklade ani jednej z dvoch napadnutých lodí nemajú definitívne informácie.

Táto trasa má význam aj pre Európu. Podľa augustovej správy Európskej komisie smerovalo od mája 2022 cez európske „Solidarity Lanes“ približne 40 % ukrajinského vývozu obilia a olejnín. Ide o pozemné a riečne trasy, ktoré nahrádzajú ukrajinské námorné prístavy (Európska komisia). Tieto čísla zachytávajú obdobie pred útokmi a zatiaľ nič nehovoria o doprave po nich.

Sofia môže požiadať spojencov o konzultácie

Poloha útoku určuje, aké možnosti má Bulharsko. Výlučná ekonomická zóna dáva krajine práva na využívanie zdrojov, napríklad rýb a plynu, no nie je jej štátnym územím a cudzie lode ňou môžu voľne preplávať. Radev tvrdil, že útok na otvorenom mori vylučuje uplatnenie článku 4 NATO, ktorý umožňuje ktorémukoľvek spojencovi požiadať ostatných o konzultácie (BNT).

Zmluva však takú podmienku nekladie. Článok 4 umožňuje konzultácie, ak sa ktorýkoľvek spojenec domnieva, že je ohrozená jeho územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť; nevyžaduje, aby k útoku došlo na území členského štátu (NATO). Bulharsko hovorí, že túto otázku otvorilo u spojencov, no neoznámilo, že by formálne požiadalo o konzultácie.

Zostávajú dve samostatné úlohy. Vyšetrovatelia musia zistiť, kto drony vyslal; ich úlomky sú len jedným zo spôsobov, ako to dokázať. Sofia môže kedykoľvek požiadať spojencov o konzultácie. Kyjev ani Sofia zatiaľ nepredložili verejné dôkazy o tom, kto drony vyslal, a Bulharsko takú žiadosť dosiaľ nepodalo.