Ruské drony uzavreli kyjevský most

Opakované ruské útoky dronmi uzavreli kyjevský Južný most, po ktorom vedie šesť jazdných pruhov aj zelená linka metra cez Dnipro (Yle). V piatok večer bol most uzavretý pre autá aj vlaky, hoci neplatil letecký poplach. Mestské úrady oznámili, že ho neotvoria, kým odborné ústavy neposúdia, či je bezpečný (UA.News, RBC Ukraine). Dôsledky znášajú cestujúci v meste, ktoré rieka rozdeľuje na dve časti.

Mesto rozdelené uzavretým mostom

Prvý útok prišiel 1. októbra. Dva drony zasiahli miesto pri pilieri práve vo chvíli, keď cez most prechádzal vlak metra. Primátor Vitalij Kličko uviedol, že sa nikomu vo vlaku nič nestalo a prvá kontrola neodhalila vážne poškodenie konštrukcie (Kyiv Independent).

Táto prvá správa sa nepotvrdila. Ďalší zásah v ten večer podľa dostupných informácií poškodil pilier, vozovku aj betónovú bariéru chrániacu koľaje metra. Útoky pokračovali aj 2. októbra (DW Ukrainian). Konečný posudok statického stavu mosta zatiaľ nezverejnili, takže jeho skutočný stav poznajú len tímy, ktoré ho kontrolujú.

Kyjev leží na oboch brehoch Dnipra, preto uzavretie jedného priechodu presúva dopravu na ostatné. Autobusy odklonili, v okolí Pečerska sa tvorili zápchy a jeden reportér ráno zaznamenal ceny taxíkov nad 2 000 hrivien (TSN). Mestská správa uviedla, že premávku na Moste metra zúžili na jeden pruh v smere z ľavého brehu na pravý. Obmedzenia platili aj na ďalších mostoch počas leteckých poplachov (RBC Ukraine).

Jedna trasa cez rieku fungovala ďalej. Kyiv City Express oznámil, že jeho okružná železničná linka premávala po celej trase cez rieku podľa cestovného poriadku (ZN.ua).

Smrteľný útok tej noci sa odohral inde. Dron zasiahol 25-poschodový bytový dom v Darnyckom okrese, kde zahynul jeden človek a dvaja utrpeli zranenia (DW Ukrainian). Úmrtie priamo na moste nikto nepotvrdil.

Čo tvrdí Rusko a čo vyžaduje právo

Ruské ministerstvo obrany zaradilo kyjevský most medzi ciele, ktoré podľa neho slúžia vojenským účelom. Neuviedlo podrobnosti o tomto konkrétnom moste a Reuters tvrdenie nedokázal overiť (Reuters). Vo verejne dostupných informáciách nič nepotvrdzuje, že po tomto moste premávala vojenská doprava.

Bývalý ukrajinský bezpečnostný činiteľ Ivan Stupak tvrdil, že obmedzenie kapacity mosta by mohlo spomaliť vojenské nákladné autá (Polsat News). Je to úvaha o možnom účinku útokov na mosty všeobecne, nie dôkaz o tom, ako sa tento most využíval.

Vojnové právo posudzuje útok podľa presných podmienok. Článok 52 Dodatkového protokolu I z roku 1977 k Ženevským dohovorom, ktorý vymedzuje, na aké objekty môžu armády útočiť, povoľuje útok len vtedy, ak objekt účinne prispieva k vojenskej činnosti a jeho zasiahnutie prináša v danom čase konkrétnu vojenskú výhodu (ICRC). Dopravné zápchy ani zastavené metro na tieto otázky neodpovedajú. Na posúdenie zákonnosti útokov by boli potrebné dôkazy o tom, ako sa most využíval a akú vojenskú výhodu mohlo Rusko získať.

Prečo kyjevskú dopravu sledovali aj zahraničné redakcie

Uzávierke venovali pozornosť aj médiá mimo Ukrajiny. Fínska verejnoprávna stanica Yle vysvetlila, že po jednom moste vedie cestná doprava aj metro (Yle). Poľská stanica Polsat News sa pýtala bezpečnostného analytika, ako môže Ukrajina chrániť svoje mosty (Polsat News). Reuters sledoval ďalšie zásahy až do 2. októbra a vychádzal pritom z vyjadrení primátora (Reuters).

Keďže nezávislé overenie škôd je obmedzené, väčšina správ vychádzala z vyjadrení kyjevských predstaviteľov. Zahraničné redakcie zaujala aj samotná téma: európske hlavné mesto prišlo po opakovaných útokoch dronmi o dôležité dopravné spojenie. Odklonené autobusy a ceny taxíkov si vedia predstaviť aj čitatelia v Helsinkách či Varšave.

Ruské drony opakovane útočili na most, ktorý spája cestnú dopravu s metrom a ktorý Kyjev nemôže otvoriť, kým ho neskontrolujú inžinieri. Ďalší krok je na odborných ústavoch v meste. Tie musia posúdiť, či most a úsek trate metra na ňom môžu bezpečne slúžiť premávke. Dovtedy obyvatelia strácajú čas dlhšími cestami, platia viac za taxíky a presúvajú sa cez zostávajúce otvorené mosty.