Sucho zviera polovicu Európy

Pri Cremone tečie Pád rýchlosťou 193 m³/s, teda zhruba na tretine historického priemeru (Il Giorno). Nie je to len hydrologická štatistika. Pád zavlažuje najbohatšiu poľnohospodársku oblasť Talianska, poháňa vodné elektrárne a v delte bráni morskej vode prenikať proti prúdu. Dunaj klesol pod úroveň, pri ktorej ešte dokáže chladiť jedinú rumunskú jadrovú elektráreň. Rýn pri Kaube, úzkom mieste, ktoré určuje nákladnú kapacitu západného Nemecka, sa dostal pod historické minimá.

Rovnaké sucho zasiahlo všetky tri riečne systémy naraz. Spoločné výskumné centrum EÚ 12. augusta uviedlo, že sucho už pokrýva 50 % územia EÚ a Spojeného kráľovstva (JRC). Rieky v Európe robia veľa práce, ktorú si bežne nevšímame: chladia elektrárne, nesú nákladnú dopravu, zavlažujú polia a vyrábajú elektrinu. Keď vyschnú, zlyhávajú tieto funkcie naraz.

Elektrárne bez dostatku riečnej vody

Najviditeľnejšie sa problém ukazuje v energetike. Rumunská elektráreň Cernavodă, ktorá za normálnych okolností dodáva približne pätinu elektriny v krajine, sa 13. augusta úplne odstavila po tom, ako oba reaktorové bloky stratili dostatok chladiacej vody z Dunaja (Le Monde, Al Jazeera). Jadrové reaktory vyrábajú obrovské množstvo tepla. Len časť sa premení na elektrinu; zvyšok musí odviesť riečna voda, ktorá preteká cez kondenzátory. Keď je rieka pre nasávacie čerpadlá príliš plytká, elektráreň musí zastaviť.

Maďarská elektráreň Paks, ktorá vyrába takmer polovicu elektriny v krajine, ukazuje ten istý problém z inej strany. Začiatkom augusta jej výkon klesol približne z 965 MW na 240 MW, keď sa Dunaj dostal na historicky nízke úrovne. Vláda reagovala potápaním bárok naložených kameňmi a stavbou dočasného prahu na dne rieky, aby pri chladiacom vstupe zdvihla hladinu o niekoľko centimetrov (ABC News, Telex). Vo Francúzsku sú rieky ešte dosť hlboké, problém je inde: voda vracajúca sa z chladenia by prekročila teplotné limity, ktoré chránia vodné ekosystémy. Do 12. augusta bolo zasiahnutých 13 z 57 francúzskych reaktorov a environmentálne obmedzenia, spolu s medúzami upchávajúcimi chladiace vstupy v Gravelines, odstavili rekordných 20,4 % francúzskej jadrovej kapacity (Boursorama/AFP, Euronews).

Keď krajina príde o lacnú jadrovú výrobu, nakupuje elektrinu od susedov cez prepojený európsky trh. Elektrina tečie cez hranice tam, kde sú prijaté najvyššie ponuky, a ceny rastú všade, kde obchodníci musia zapojiť drahšie elektrárne alebo dovoz. Francúzska denná cena elektriny podľa France Épargne za jediný deň vyskočila o 34 % a 10. augusta dosiahla 126 €/MWh. Bulharská elektráreň Kozloduj, ktorá stále beží na bulharskom úseku Dunaja, čelila bezprecedentnému exportnému dopytu 3 500 až 4 000 MW zo strany rumunských a maďarských obchodníkov (Mediapool). Bulharsko sa tak stáva regionálnou rezervou, ale krehkou: ak by sa obmedzil aj Kozloduj, vývoz by zmizol.

Poloprázdne lode, zasolené polia

Na Rýne nemecký Spolkový ústav pre hydrológiu potvrdil, že rieka na dlhých úsekoch dosiahla alebo podliezla najnižšie známe hladiny (BfG). Plavidlo postavené na 1 200 ton prešlo cez Kaub len so 180 tonami nákladu (Argus Media). Chemická firma Covestro uviedla, že doprava surovín už obmedzuje výrobu (Tagesschau).

Časť nákladu sa dá presunúť na cesty a železnice, no čísla sú nepríjemné. Pokles nákladnej dopravy na Rýne o 25 % znamená približne 3 milióny ton mesačne, teda asi 120 000 dodatočných kamiónových jázd, ktoré cestná sieť nedokáže ľahko absorbovať (WDR). Nemecká vláda preto nízku hladinu riek už berie ako opakujúce sa hospodárske riziko (Handelsblatt).

V povodí Pádu sa takmer vyprázdnili predalpské jazerá, ktoré v lete zásobujú zavlažovanie: Maggiore je na 5,3 %, Como na 5,9 %, Iseo na 5 % (Il Sole 24 Ore). Morská voda prenikla deltou Pádu 20 až 25 km do vnútrozemia a zavlažovaciu vodu robí nepoužiteľnou pre pestovateľov ryže, ktorí už aj tak dostávajú obmedzené dodávky (Pianura Reno). Talianska vodná výroba elektriny v júli medziročne klesla o 14,9 % (Affaritaliani), čím sa ešte viac zúžila tá istá ponuka elektriny, ktorú sucho tlačí naprieč kontinentom.

Zvládanie krízy nie je adaptácia

Každá krajina našla dočasné riešenie. Maďarsko postavilo prah v rieke. Francúzsko zostalo čistým vývozcom elektriny. Rumunsko prekrylo výpadky dovozom. Každé z týchto riešení však stojí na predpoklade, že niekde inde ešte existuje rezerva.

Núdzové zásahy do koryta zdvihnú hladinu pri jednom nasávacom mieste, ale nevytvoria prietok. Výnimky z tepelných limitov dovolia elektrárňam bežať dlhšie, no prenesú tlak na riečne ekosystémy. Dovoz funguje len dovtedy, kým má sused voľnú kapacitu. Európa sa počas sucha naučila požičiavať si túto rezervu medzi sebou. Terajšie čísla ukazujú hranicu takého systému: prispôsobenie sa musí prísť skôr, než budú tú istú rezervu naraz potrebovať všetci susedia.