Dublinská žaloba preverí investičné súdy CETA

V októbri sa v Dubline začne ústavný spor o jednu z najdôležitejších obchodných dohôd EÚ. Europoslankyňa Sinn Féin Lynn Boylan zažalovala írsku vládu, pretože podľa nej nový zákon na ratifikáciu CETA, obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou, neobstojí pred írskou ústavou (Irish Times). Na prvý pohľad ide o domáci právny spor. V skutočnosti ukazuje slabé miesto obchodnej politiky EÚ: Brusel vie dohodu vyrokovať aj spustiť, no ústava jedného členského štátu ju môže nechať roky právne nedokončenú.

Obchodná časť CETA už funguje. Keď sa dohoda v septembri 2017 začala predbežne uplatňovať, medzi EÚ a Kanadou padli takmer všetky clá (Council of the EU, Western People). Európski vývozcovia v priemysle a agropotravinárstve majú nižšie bariéry a môžu sa uchádzať o kanadské verejné zákazky (Rijksoverheid). Nemecký inštitút ifo odhadol, že CETA dlhodobo zvýši reálny príjem na obyvateľa o 0,19 %, teda príjem očistený o infláciu (consulting.de). Makroekonomicky je to malé číslo, no pre konkrétne odvetvia už znamená reálny prínos. Otázka preto znie: prečo dohoda stále nie je hotová?

Investičný súd, na ktorom sa nevie zhodnúť nikto

CETA je „zmiešaná dohoda“: niektoré jej časti patria do právomocí EÚ, iné zasahujú do oblastí, ktoré zostávajú členským štátom (Council of the EU). Aby dohoda nadobudla plný právny účinok, musí ju každý štát ratifikovať podľa vlastných ústavných pravidiel. Časť, ktorá stále čaká, je Investment Court System, teda ICS: stály tribunál, na ktorom by zahraničný investor chránený dohodou CETA mohol žalovať vládu za porušenie investičných záväzkov mimo bežných súdov danej krajiny (European Commission). Práve tu vzniká hlavný odpor. Zahraničné firmy by dostali osobitnú právnu cestu, ktorú domáce podniky ani občania nemajú.

V roku 2022 írsky Najvyšší súd rozhodol, že Írsko nemôže CETA ratifikovať vtedajším spôsobom, pretože systém investičného súdu by írskym súdom neumožnil preskúmavať rozhodnutia tribunálu (Comhlámh). Ten istý súd však väčšinou 6 : 1 naznačil, že problém by sa dal vyriešiť novým zákonom bez zmeny ústavy (Irish Times).

Vláda preto prijala Arbitration (Amendment) Act 2026. Podľa tohto zákona možno v Írsku vymáhať odškodnenie priznané investičným tribunálom iba so súhlasom High Court. Súd zároveň môže vymáhanie zablokovať, ak by rozhodnutie odporovalo írskemu ústavnému poriadku (William Fry). Boylan tvrdí, že ani táto úprava nedáva írskym súdom dostatočnú kontrolu. Októbrové pojednávanie ukáže, či má pravdu.

Rovnaký spor naprieč Európou

Írsko nie je jediné, kde ratifikácia viazne. V roku 2016 CETA zablokoval belgický región Valónsko; jeho regionálne parlamenty ju schválili až v júni 2026 (PFWB). Vo Francúzsku ratifikáciu prijala dolná komora, no Senát ju odmietol (Vie publique). V Holandsku návrh prešiel jednou komorou, no v júni 2026 bol stále v Senáte (Eerste Kamer).

Vzorec sa opakuje v rôznych politických systémoch. Proti colnej a trhovo-otváracej časti CETA je odpor slabší. Spor sa sústreďuje na práva investorov. Francúzske poľnohospodárske skupiny sa obávajú cenového tlaku kanadského hovädzieho mäsa vyrábaného podľa odlišných štandardov (Fondation Robert Schuman). Nemecké environmentálne organizácie tvrdia, že zmluvný súd by sa mohol použiť na napádanie environmentálnych regulácií (Umweltinstitut). Zatiaľ ide o obávané dôsledky, nie o preukázané škody. Politicky však stačia na blokovanie ratifikácie.

Dublinské pojednávanie rozhodne, či írska legislatívna oprava spĺňa požiadavku Najvyššieho súdu. Ak nie, Brusel bude riešiť otázku, ktorá presahuje Kanadu: môže EÚ ďalej písať investičné súdy do obchodných dohôd, keď ich národné ústavy opakovane odmietajú?