ECB mieri na 2.25%, podpory končia

Tri vlády eurozóny obmedzujú podporu cien energií práve v týždňoch, keď sa Európska centrálna banka chystá zdražiť úvery pre 20 krajín platiacich eurom. Spoločný európsky mechanizmus, ktorý by tieto kroky koordinoval, neexistuje.

V Španielsku sa domácnostiam od 1. júna zvýšila DPH na elektrinu z 10 % na 21 % (SpainEnglish). Taliansko 22. mája znížilo daňovú úľavu na naftu o polovicu a do 6. júna ju má zrušiť úplne (Il Sole 24 Ore). Nemecká zľava na palivovej dani sa končí 30. júna a SPD odmieta jej predĺženie (Handelsblatt). O jedenásť dní skôr bude ECB takmer isto rozhodovať o zvýšení depozitnej sadzby z 2,00 % na 2,25 %; trhy tejto možnosti pripisujú 77 % pravdepodobnosť (Polymarket). Vlády sledujú vlastnú domácu politickú logiku, ECB svoju inflačnú. Na domácnosti však tieto rozhodnutia dopadnú naraz.

Zvýšenie sadzieb stojí na prognóze

Argument ECB stojí na obave zo „sekundárnych efektov“: drahšia energia sa môže pretaviť do miezd a širších cien, takže dočasný cenový šok sa zmení na trvalejšiu infláciu. Celková inflácia v apríli dosiahla 3,0 %, po marcových 2,6 %, najmä pre medziročný rast cien energií o 10,9 % (Eurostat).

Podkladové údaje však ukazujú slabší tlak. Jadrová inflácia, teda inflácia bez energií a potravín, klesla z 2,3 % na 2,2 % (Eurostat). Dohodnuté mzdy rastú tempom 2,6 %, kým v roku 2025 to boli 3,0 % (ECB Economic Bulletin). Mzdovo-cenová špirála, ktorej sa ECB obáva, sa zatiaľ nezačala.

Najhlasnejšia zástankyňa sprísnenia Isabel Schnabel to pomenovala priamo: „Prehliadať to už neprichádza do úvahy.“ Dodala, že sadzby by mali stúpnuť aj v prípade mierovej dohody s Iránom (Bloomberg, RTE). ECB sa teda snaží zastaviť rozšírenie inflácie ešte predtým, ako nastalo. Opiera sa pritom viac o prieskumy očakávaní než o dôkaz, že širší cenový tlak už beží.

Pasca dotácií

Christine Lagardová vládam odkázala, že energetická pomoc má byť „dočasná, cielená a prispôsobená“ (ECB press conference). Plošné zľavy na palivá podľa nej podporujú dopyt a nútia ECB sprísňovať menovú politiku viac. Keď však vlády podporu stiahnu, výsledný cenový skok zvýši nameranú infláciu a ECB dostane ďalší argument na rast sadzieb.

Taliansko ukazuje, ako táto pasca funguje. Po znížení spotrebnej daňovej úľavy o polovicu prekročila nafta hranicu 2 € za liter (Teleborsa). Minister financií Giancarlo Giorgetti označil dvojtýždňové predĺženie za „dočasné riešenie“. V Španielsku návrat DPH pridá bežnej faktúre za elektrinu približne 8 až 10 € mesačne (The Spanish Eye). Tieto zvýšenia sa premietnu do júnových a júlových inflačných dát a spätne posilnia pozíciu jastrabov v ECB.

Jedna sadzba, dvadsať trhov s bývaním

Zvýšenie sadzieb najtvrdšie zasiahne južnú Európu. V Španielsku, Portugalsku, Taliansku a Grécku je väčšina existujúcich hypoték naviazaná na pohyblivú sadzbu a cez Euribor kopíruje politiku ECB. Euribor v máji vystúpil na 2,82 %, pred rokom bol na 2,08 % (EFE). Španielskej domácnosti s variabilnou hypotékou vo výške 150 000 €, ktorej sa sadzba prepočítava tento mesiac, to zvýši splátku zhruba o 60 € mesačne (Rankia).

Nemecko je pred týmto kanálom do veľkej miery chránené. Väčšina nemeckých hypoték má sadzbu fixovanú na 10 až 15 rokov. Rovnaké rozhodnutie ECB, ktoré citeľne zasiahne rodinu v Madride, sa v Mníchove prejaví len slabo. Krajiny, ktoré prichádzajú o energetické dotácie, sú zároveň najviac vystavené rastu hypotekárnych nákladov. Júnový náraz sa tak koncentruje najmä na domácnosti v južnej Európe, kým sever zostáva relatívne bokom.

Májové inflačné údaje Eurostatu, ktoré vyjdú 2. júna, budú posledným číslom pred rozhodnutím ECB. Ak jadrová inflácia zostane na 2,2 % alebo nižšie, Rada guvernérov bude zvyšovať sadzby pre očakávané sekundárne efekty, nie pre dôkaz, že sa už začali. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane pripustil, že „najpriaznivejší scenár“ dočasného energetického skoku sa stáva „menej pravdepodobným“ (ECB speech). Ak sa ECB mýli, sprísni menovú politiku v spomaľujúcej ekonomike pre problém, ktorý už mohol slabnúť.