ECB kritizuje Berlín pre Commerzbank

Viceprezident Európskej centrálnej banky Luis de Guindos povedal nahlas to, čo si v Európe mnohí myslia. V rozhovore pre Financial Times vyhlásil, že pre vlády je „veľmi ťažké tvrdiť, že podporujú Úniu úspor a investícií, a potom povedať: nie, sme proti tejto konkrétnej transakcii“. Tou transakciou je pokus UniCredit prevziať Commerzbank. Tou vládou je nemecká. Jedna z najdôležitejších inštitúcií EÚ tak verejne upozornila Berlín na rozpor medzi rečami o jednotnom trhu a snahou chrániť domácu banku.

UniCredit už v Commerzbank ovláda 38,87 % cez kombináciu priamych akcií, swapov a derivátov (Corriere della Sera, Ad Hoc News). Predstavenstvo Commerzbank 18. mája odmietlo ponuku vo forme výmeny akcií, lebo ju považuje za príliš nízku a nejasnú. Nemecká vláda má 12 % blokovací menšinový podiel a hľadá nástroj, ktorým by obchod zastavila. Ponuka zostáva otvorená do 16. júna.

Spor ukazuje slabé miesto európskej bankovej integrácie. V teórii ju podporujú všetky vlády. V praxi si každá nájde dôvod, prečo práve jej domáca banka nemá byť súčasťou cezhraničného obchodu.

Berlín nemá jasnú právnu páku

Nemecko nemá právomoc tento obchod priamo zablokovať. Od roku 2014 ju pri veľkých bankách eurozóny vykonáva Európska centrálna banka, ktorá nad nimi dohliada priamo. Nemecký protimonopolný úrad je poslednou formálnou prekážkou, no spojenie na prvý pohľad neprekračuje jasné súťažné limity.

Vláda zvažovala, že cez štátnu rozvojovú banku KfW kúpi väčší podiel približne za 5 mld. EUR. Ministerstvo financií taký plán poprelo. Krajne pravicová AfD tlačí na kancelára Friedricha Merza, aby použil pravidlá preverovania zahraničných investícií a vyhlásil Commerzbank za strategickú infraštruktúru. Táto cesta je ústavne neistá a takmer určite by vyvolala právny zásah EÚ. Španielsko už čelí konaniu pre porušenie práva Únie po tom, čo Madrid obmedzil domáce spojenie bánk BBVA a Sabadell (Ainvest).

Kto príde o prácu

Commerzbank obsluhuje približne 24 000 skupín firemných klientov a spracúva 30 % nemeckého zahraničného obchodu. Odborový zväz ver.di odhaduje, že zaniknúť by mohlo až 15 000 pracovných miest, najmä vo Frankfurte a Mníchove. Podľa zamestnaneckej rady by toto číslo mohlo dosiahnuť 23 000. UniCredit zatiaľ verejne nesľúbila žiadne záruky zamestnanosti.

Existuje však precedens. Keď UniCredit v roku 2005 kúpila HypoVereinsbank, zrušila približne 9 000 pracovných miest, no značku ponechala a financovanie malých a stredných podnikov držala cez samostatnú nemeckú prevádzku. Obavy, že sa stiahne z lokálneho biznisu, sa nenaplnili. Commerzbank je však hlbšie zapojená do fungovania nemeckého hospodárstva, a preto odbory tentoraz bojujú tvrdšie.

Mimo Nemecka má obchod význam najmä v Poľsku. Commerzbank tam vlastní 69,1 % mBank, piatej najväčšej banky v krajine (Pb.pl). UniCredit už na poľskom trhu pôsobí, takže regulátori budú musieť posúdiť aj koncentráciu, ktorá by vznikla tam.

Každé hlavné mesto chráni svoje

Európske krajiny hlásajú otvorenosť, no pri bankách si chránia vlastný priestor. Francúzsko nedávno posilnilo právomoci regulátora blokovať bankové fúzie a akvizície, hoci zároveň podporuje európsku úniu kapitálových trhov. Le Monde celý integračný projekt označuje za „Arlésienne“, teda za niečo stále sľubované a nikdy nedotiahnuté.

Cena tejto roztrieštenosti sa dá vyčísliť. Dvadsaťpäť najväčších európskych bánk má spolu približne takú hodnotu ako štyri najväčšie americké banky. Podľa ECB si zelená transformácia do roku 2030 vyžiada 1,2 bil. EUR financovania ročne. Žiadna európska banka uzavretá najmä vo svojom domácom trhu nedokáže financovať projekty v takom rozsahu. Prezident Euroskupiny Kyriakos Pierrakakis to zhrnul slovami: „Potrebujeme európskych šampiónov, nie národných šampiónov.“

Do 16. júna rozhodnú inštitucionálni správcovia aktív, či svoje akcie ponúknu. Signál, ktorý vyšle Nemecko, ovplyvní aj to, či sa ďalší cezhraničný bankový obchod v Európe vôbec niekto pokúsi spustiť.