EIB uvoľnila peniaze na litovskú základňu

Litva buduje vojenský areál v Rūdninkai s financovaním 369 miliónov eur, ktoré spoločne poskytujú Európska investičná banka, Swedbank a SEB (EIB). Európska investičná banka, verejná banka EÚ založená zmluvami a vlastnená všetkými 27 členskými štátmi, sa tým nemení na banku pre zbrojenie. Posun je inde: keď sa vojenská infraštruktúra stáva financovateľnou, hranica medzi rozvojovým úverovaním a obrannou politikou sa posúva. Vlády na východnom krídle EÚ už hľadajú rovnakú cestu.

Pravidlo, ktoré padlo

Do septembra 2024 museli obranné projekty pri financovaní z EIB preukázať, že viac než polovicu príjmov budú mať z civilného využitia (EIB). Toto pravidlo väčšinu vojenskej infraštruktúry prakticky vylučovalo. Kasárne, logistické uzly či výcvikové priestory nemohli dôveryhodne tvrdiť, že väčšinovo zarábajú na civilnej prevádzke, aj keď samy neobsahovali zbrane.

Ministri financií členských štátov, ktorí v EIB zasadajú ako Rada guvernérov a tvoria jej najvyšší rozhodovací orgán, toto obmedzenie zrušili a schválili širší bezpečnostný mandát. Zbrane a munícia zostávajú mimo financovania. Budovy, cesty, energetické systémy a ubytovanie vo vojenskom areáli sa však už môžu kvalifikovať, ak ide o infraštruktúru podporujúcu vojenskú činnosť bez nákupu výzbroje (Scope Ratings). Rūdninkai leží presne na tejto hrane: účel je zjavne vojenský, no úver sa týka infraštruktúry, nie zbraní.

Jedna zmena, dve európske použitia

Význam tejto zmeny závisí od toho, z ktorej časti Európy sa na ňu pozeráme.

Na východnom krídle je Rūdninkai otázkou bezpečnosti zabalenou do finančného balíka. Poľské médiá rámcujú litovskú vojenskú infraštruktúru ako súčasť odstrašovania v priestore Suvalského koridoru, úzkeho pozemného spojenia medzi Poľskom a pobaltskými štátmi (Onet). Varšava chce predĺženie potrubí NATO, modernizáciu ciest a presun časti nákladov z národných rozpočtov do spoločných európskych nástrojov (WP). Podobnú potrebu vidí aj Lotyšsko. Pripojilo sa k iniciatíve vedenej Kanadou, ktorá má vytvoriť samostatnú Banku pre obranu, bezpečnosť a odolnosť, hoci táto inštitúcia zatiaľ nemá potvrdený kapitál ani rozbehnuté úvery (LRT).

Francúzsko číta uvoľnenie pravidiel cez priemysel. Bpifrance, francúzska verejná investičná banka, a EIB nasmerovali 150 miliónov eur do malých a stredných podnikov v oblasti bezpečnosti a obrany. Investíciu predstavili ako posilnenie strategickej autonómie, nie ako územné odstrašovanie (Caisse des Dépôts). Rovnaký odkaz posilnil aj samostatný veľký úver EIB pre Airbus: Európa vie cez svoju rozvojovú banku financovať priemysel, ktorý je relevantný pre obranu (Le Monde).

Východné krídlo potrebuje financovateľný betón, logistiku a dopravné napojenia. Francúzsko potrebuje financovateľný letecký priemysel a dodávateľské reťazce. Zmena pravidiel slúži obom záujmom, a práve preto prešla.

Čo dohoda dokazuje a čo nie

Menej viditeľná, no výpovednejšia časť dohody v Rūdninkai je účasť Swedbank a SEB po boku EIB. Keď do vojenského projektu vstúpi verejná banka, komerčné banky sa môžu pridať bez toho, aby obranná expozícia automaticky vyzerala ako problém pre ich udržateľnostné hodnotenia alebo verejný obraz. EIB potvrdila, že rozširuje úvery cez komerčné banky pre firmy v oblasti bezpečnosti a obrany (Scope Ratings). Projekt s podporou EIB potom pôsobí ako verejná politika, nie ako riskantná súkromná stávka.

Švédske dôkazy však neumožňujú silnejší záver. Švédski regulátori stále zverejňujú bežné pravidlá bankového rizika a neexistuje verejná doktrína, ktorá by bankám prikazovala považovať obranu za úverovú prioritu. SEB a Swedbank vstúpili do tejto konkrétnej transakcie. To ešte nedokazuje, že severské finančníctvo preklasifikovalo svoj prístup k obrane.

Jeden nemeckojazyčný finančný komentár opísal EIB ako inštitúciu smerujúcu k „zbrojnej banke“ (Kettner Edelmetalle). Takéto obvinenie posun zveličuje: zbrane a munícia zostávajú formálne vylúčené. Zachytáva však skutočné napätie v riadení banky. EIB nezverejňuje, prečo jeden projekt podmienky spĺňa a iný nie. Verejnosť vidí smerovanie, ale nemôže skontrolovať rozhodovanie na úrovni jednotlivých obchodov.

Rūdninkai zatiaľ nie je opakovateľný model. Je to jedna dohoda s podmienkami, ktoré EIB ani zúčastnené banky úplne nezverejnili. Poľsko, Lotyšsko aj Rumunsko majú infraštruktúru, ktorá by sa do podobnej šablóny mohla zmestiť, no verejný zoznam podobných úverov neexistuje. Nezodpovedaná zostáva aj otázka, kto ponesie straty, ak projekt nenaplní očakávania: EIB, komerční veritelia alebo hostiteľská vláda. Litovské ministerstvo obrany, vedenie EIB aj súkromné banky túto odpoveď verejnosti dlhujú. EIB posunula hranicu medzi rozvojovým úverovaním a obrannou politikou. O legitimite tohto posunu rozhodne, či bude túto hranicu strážiť verejne.