Osem krajín Európskej únie naráža na dlhové stropy, keď ceny energií rastú o 50 percent

Od februára zdražela ropa o 50 %. Osem vlád v EÚ má zároveň záväzné limity na rast výdavkov. Pravidlá, ktoré držia európske rozpočty pod kontrolou, poznajú únikovú doložku pre obranu, nie však pre energie. Kríza v Hormuzskom prielive tak ukázala medzeru v systéme: Európa si pripravila pravidlá pre jednu núdzovú situáciu, no zasiahla ju iná.

Od uzavretia Hormuzského prielivu koncom februára prisľúbili vlády EÚ na energetickú pomoc približne 11 mld. EUR. Počas ruskej plynovej krízy v roku 2022 to bolo viac ako 700 mld. EUR (Bruegel). Rozdiel nevzniká len politickou opatrnosťou. Je zabudovaný v európskej fiškálnej architektúre.

Obrana má pružnosť, energia nie

Minulý rok aktivovalo 17 krajín EÚ národnú únikovú doložku (NEC), ustanovenie v reformovanom Pakte stability a rastu, teda v základnom súbore fiškálnych pravidiel EÚ. Vládam umožňuje prekročiť deficitné limity pri obranných výdavkoch, najviac o 1,5 % HDP ročne (Council of the EU). Talianska premiérka Giorgia Meloniová chce rovnakú pružnosť aj pri energiách. V liste predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej zo 17. mája žiadala, aby sa NEC rozšírila na „mimoriadne opatrenia potrebné na zvládnutie energetickej krízy“ (Il Fatto Quotidiano, Open.online).

Brusel to odmietol. Hovorca Komisie Olof Gill povedal, že úniková doložka „nie je medzi možnosťami“, o ktorých sa uvažuje (Open.online). Holandský minister financií bol priamejší: „Odpoveďou na šoky nemôže byť viac dlhu“ (EUNews.it). Právne sa NEC vzťahuje iba na obrannú rozpočtovú kategóriu. Rozšírenie na energie by si vyžiadalo nové nariadenie a blok fiškálne opatrných krajín, najmä Nemecko, Holandsko a Rakúsko, má pri rokovaniach v Rade faktické veto.

Kto míňať môže a kto nie

Osem krajín je v postupe pri nadmernom deficite, čo je formálny proces EÚ pre štáty so schodkom nad 3 % HDP. Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Malta a Fínsko preto čelia záväzným výdavkovým stropom (Council of the EU). Francúzsky limit povoľuje v roku 2026 iba +1,2 % nominálneho rastu výdavkov, teda rast pred započítaním inflácie, zatiaľ čo krajina má deficit blízko 5 % HDP (Le Monde). Ak je inflácia vyššia ako 1,2 %, takýto strop znamená reálne škrty.

Pre tieto limity je reakcia Európy nejednotná. Francúzsko zavádza palivové zľavy vo výške 180 mil. EUR mesačne, ktoré sú skutočne cielené: paušál 50 EUR mesačne pre vodičov s príjmom pod 17 000 EUR ročne, ktorí dochádzajú do práce aspoň 15 kilometrov (Le Figaro, Info.fr). Nemecko zvolilo hrubší nástroj: zníženie palivovej dane o 17 centov do júna za 1,6 mld. EUR, pričom monitoring ukázal, že v prvých týždňoch sa k spotrebiteľom dostalo iba približne 11 centov (Bundesregierung, Stern). Talianske zníženie spotrebnej dane z palív stojí asi 1 mld. EUR mesačne, no platí iba do 22. mája a jeho predĺženie zatiaľ nie je potvrdené (Autoblog.it, Contropiano).

Španielsko, ktoré nie je v postupe pri nadmernom deficite, tvorí takmer polovicu všetkých energetických výdavkov v EÚ. Krajiny pod fiškálnym dohľadom míňajú najmenej, hoci práve tam môžu spotrebitelia pomoc potrebovať najviac.

Peniaze dostávajú aj nesprávne domácnosti

Francúzske cielené zľavy sú výnimkou. Viac ako 72 % energetických podporných opatrení v EÚ tvoria necielené plošné zníženia DPH alebo spotrebných daní, ktoré prinášajú rovnakú úľavu na každý spotrebovaný liter (Bruegel). Keďže bohatšie domácnosti jazdia viac a v absolútnych číslach spotrebujú viac energie, tieto opatrenia presúvajú viac eur k ľuďom, ktorí ich potrebujú menej. Hodnotenie OECD po kríze z roku 2022 potvrdilo rovnaký vzorec: takmer 80 % podpory sa dostalo ku všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na príjem.

Najväčšia záťaž zostáva na nízkopríjmových domácnostiach. Najchudobnejšie francúzske domácnosti dávajú na palivo až 12,7 % svojho rozpočtu (Transport & Environment). V celej EÚ míňajú vidiecke domácnosti bez alternatívy vo verejnej doprave približne 7 % výdavkov iba na energie (JRC). V Holandsku sú ceny nafty medziročne vyššie o 58 % a MMF znížil prognózu rastu krajiny z 1,2 % na 1,0 % (IMF/Welingelichtekringen).

Guvernér francúzskej centrálnej banky zhrnul obmedzenia štátu piatimi slovami: „Už nemáme peniaze“ (Le Figaro). Európa si vytvorila fiškálnu pružnosť pre vojenské hrozby a teraz čelí energetickému šoku, s ktorým pravidlá nerátali. Prieliv zostáva uzavretý. Pravidlá zostávajú pevné. Náklady nesú domácnosti, ktoré majú najmenší priestor ich uniesť.