Eli Lilly kráti nemecký závod za $2.5 billion

Eli Lilly dokončí vo svojej továrni v nemeckom Alzey za 2,5 mld. USD iba „minimálny rozsah“ projektu. Hrubá stavba je takmer hotová a firma už prijala 300 ľudí, no plánované rozšírenie na 1 000 pracovných miest sa končí. O niekoľko hodín neskôr zrušil Boehringer Ingelheim nemecké investície za 900 mil. EUR plánované na roky 2027 až 2030. Obe firmy uviedli rovnaký dôvod: nový berlínsky zákon o úsporách v zdravotnom poistení.

Berlín je vo fiškálnej pasci

Zákon s názvom GKV-Beitragssatzstabilisierungsgesetz, teda zákon o stabilizácii príspevkov do zákonného zdravotného poistenia, reaguje na skutočný problém. Priemerný odvod do zdravotného poistenia v Nemecku dosiahol v roku 2026 rekordných 17,5 % hrubej mzdy. Nemecká rada ekonomických expertov odhaduje, že bez reformy by celkové sociálne odvody mohli do roku 2040 vzrásť až na 49,7 %. Zákon má do roku 2027 priniesť úspory v zdravotníctve vo výške 16,3 mld. EUR.

Pre farmaceutické firmy je kľúčový takzvaný dynamický výrobný rabat, teda povinná zľava z cien liekov, ktorá automaticky rastie spolu s výdavkami poisťovní. O tom, kam až môže vystúpiť, sa odhady výrazne líšia. Nemecká farmaceutická asociácia vfa počíta približne s 20 % cenníkových cien do roku 2030, kým Pharma Deutschland, ktorá zastupuje výrobcov generík a stredne veľké firmy, varuje pred 50 %. Firmám neprekáža len dnešná výška rabatu, ale najmä zabudovaný mechanizmus jeho rastu. Tvrdia, že pri takomto nastavení sa dlhodobé investície nedajú plánovať. Lieky tvoria približne 3,3 % výdavkov zdravotného poistenia, no farmaceutický sektor má niesť asi 12 % plánovaných úspor.

Paríž má šek pripravený

Presun Boehringeru smerom k Francúzsku nie je izolovaný krok. Firma 1. júna na Macronovom investičnom summite „Choose France“ prisľúbila 500 mil. EUR do štyroch francúzskych výrobných lokalít. O dva dni prišlo zrušenie nemeckých investícií za 900 mil. EUR. Celkové farmaceutické investície oznámené na Choose France dosiahli 600 mil. EUR, teda trojnásobok predchádzajúceho roka.

Podľa barometra atraktivity EY klesol počet zahraničných investičných projektov v Nemecku od roku 2019 o 44 %, vo Francúzsku o 28 %. Šéf nemeckej pobočky Boehringeru to povedal priamo: „Ďalšia inovácia za súčasného stavu nepôjde do Nemecka.“

Marže 84 % verzus povinné rabaty

Eli Lilly vykázala v roku 2025 tržby 65,2 mld. USD, medziročne o 45 % viac, a hrubú maržu 84,3 %. Inými slovami, po výrobných nákladoch jej zostalo 84 centov z každého dolára tržieb. Boehringer oznámil tržby 27,8 mld. EUR, čo bol rast o 7,3 %. Nemecké ceny patentovaných liekov sú už dnes na úrovni 114 % európskeho priemeru. Pri takýchto maržiach a cenách sa tvrdenie, že vyššie nemecké rabaty sú obchodne neúnosné, ťažko skladá s finančnými výsledkami.

Presúvanie investícií zároveň ukazuje hranice moci Bruselu. EÚ sa v máji 2026 dohodla na predbežnej podobe zákona o kritických liekoch, ktorý má dostať farmaceutickú výrobu späť do Európy. Ceny v zdravotníctve však podľa európskych zmlúv zostávajú národnou kompetenciou. Každá vláda si určuje ceny liekov sama a Brusel ich nemôže prepísať. Únia môže ponúkať stimuly na výstavbu tovární v Európe. Nemôže však zabrániť členskému štátu, aby si vlastnou rozpočtovou politikou zhoršil investičné podmienky.

Podiel Európy na svetovej výrobe účinných farmaceutických látok, teda chemických zložiek, ktoré lieku dávajú účinok, klesol zo 63 % v roku 1981 na približne 6 % dnes. Navrhovaný fond zákona o kritických liekoch vo výške 5 mld. EUR je zatiaľ položkou v budúcom rozpočte EÚ, nie schválenými peniazmi.

Berlín nemá jednoduchý únik. Potrebuje brzdiť zdravotné náklady, ktoré tlačia na zamestnancov aj zamestnávateľov platiacich rekordné odvody. Ak však investície odídu do Toulouse a Corku namiesto Alzey a Ingelheimu, európska farmaceutická suverenita sa nebude rozoberať v Pekingu, ale zvnútra: cez fiškálne krízy vlastných členských štátov.