Energetické úľavy končia, inflácia 3,2 %

Domácnosť v Madride zaplatila tento mesiac za elektrinu približne o 8 až 10 € viac. Španielsko od 1. júna vrátilo DPH na elektrinu z 10 % na 21 %, čím ukončilo mimoriadne daňové zníženie, ktoré chránilo spotrebiteľov po tom, čo iránska kríza zdvihla ceny energií (El Español). Podobné ochranné opatrenia sa končia aj inde v Európe. V Taliansku vyprší zníženie spotrebnej dane z palív 6. júna, v Nemecku sa daňová úľava na palivá skončí 30. júna. Prichádza to vo chvíli, keď inflácia v eurozóne v máji stúpla na 3,2 % z aprílových 3,0 % (Eurostat).

Zrýchlenie ťahajú služby

Energetická inflácia sa medzi aprílom a májom takmer nepohla, zvýšila sa len z 10,8 % na 10,9 %. Tlak prišiel zo služieb: z účtov v reštauráciách, nájmov, poistenia či kaderníctiev. Inflácia v službách vyskočila z 3,0 % na 3,5 % a jadrová inflácia, teda ceny bez volatilných energií a potravín, vzrástla z 2,2 % na 2,5 % (ECB).

S cenami ropy, ktoré sa tvoria na globálnych trhoch, centrálne banky veľa neurobia. Inflácia v službách je iný problém. Odráža domáce mzdy, nájmy a náklady firiem, teda presne tie tlaky, proti ktorým má pôsobiť politika úrokových sadzieb. Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Philip Lane pripustil, že „aj keď sa pôvodný energetický šok zvráti, sekundárne efekty s nami ešte nejaký čas zostanú“ (Investing.com).

Kto náklady unesie

Priemer eurozóny zakrýva veľké rozdiely. Litva zaznamenala infláciu 5,1 %, ktorú ťahal najmä 39,3 % nárast cien nafty; krajina dováža všetku ropu a neposkytuje palivové dotácie (LRT). Nemecko, chránené dočasným znížením dane z palív, skončilo na 2,6 %, hoci Bundesbank odhaduje, že samotná úľava drží infláciu nižšie približne o 0,25 percentuálneho bodu (Handelsblatt).

Rozdiel je ešte ostrejší pri mzdách. Nemeckým pracovníkom v prvom štvrťroku 2026 reálne mzdy vzrástli o 1,8 %, keď nominálne zvýšenie o 4,1 % prekonalo infláciu (Destatis). Španielski pracovníci takúto úľavu nemali: mzdy dohodnuté v kolektívnych zmluvách rástli v priemere o 2,94 %, teda menej než ceny, a automatické doložky na dorovnanie životných nákladov má len 30 % krytých zamestnancov (Europa Press). Rovnaký vzorec vidno v Taliansku a Grécku. Každý mesiac, počas ktorého tento rozdiel trvá, znižuje kúpnu silu.

Vlády zaviedli daňové úľavy ako núdzovú reakciu na výpadky okolo Hormuzského prielivu, ktoré vytlačili ropu približne na 105 až 111 dolárov za barel (SEB). Rozpočtová cena bola vysoká. Európska komisia vyčíslila prisľúbené opatrenia na viac než 14,5 mld. €, pričom 72 % z nich nebolo cielených (European Commission). Teraz vlády ustupujú pod tlakom rozpočtov. Taliansky minister životného prostredia vylúčil predĺženie zníženej spotrebnej dane na palivá (Sky TG24, Askanews). Španielsky Funcas odhaduje, že ak sa dotácie úplne stiahnu a ropa zostane drahá, inflácia by sa v lete mohla dostať k 4 % (Funcas).

Májová inflácia bola ešte meraná s týmito úľavami. Júnové a júlové čísla už zachytia ich koniec. V štatistike to vytvorí jednorazový skok: ceny sa neposunú preto, že vznikol nový tlak, ale preto, že zmizli zľavy.

Trhy počítajú s 85 až 91 % pravdepodobnosťou, že Európska centrálna banka, ktorá určuje sadzby pre 20 krajín eurozóny vrátane Slovenska, zvýši 11. júna depozitnú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu na 2,25 % (VT Markets). Aj guvernér gréckej centrálnej banky Yannis Stournaras, jeden z opatrnejších hlasov v Rade guvernérov, označil zvýšenie sadzieb za „nevyhnutné z dôvodov dôveryhodnosti“ (Bloomberg).

Ak inflácia v službách na úrovni 3,5 % znamená, že mzdy dobiehajú drahšie energie, čakanie zvyšuje riziko, že sa vyššie inflačné očakávania usadia natrvalo. Hospodárstvo eurozóny však v prvom štvrťroku 2026 vzrástlo len o 0,2 % (ECB) a spotrebiteľská dôvera je na úrovni -19, blízko najnižšej hodnoty od decembra 2022 (Trading Economics). Vyššie úroky tlačia na domácnosti z oboch strán: cez drahšie účty za energie aj cez drahšie hypotéky. Európska centrálna banka už raz zvyšovala sadzby počas ponukového šoku, za Jeana-Clauda Tricheta v roku 2011, a o niekoľko mesiacov musela kurz otočiť, keď sa prehĺbila dlhová kríza. Stiahnutie dotácií môže oslabiť dopyt aj bez ďalšieho zásahu. O tom, čo bude ďalej, však nebudú rozhodovať pracovníci v Madride a Ríme, ktorým už teraz klesá kúpna sila.