EPA ruší väčšinu emisných limitov elektrární

Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) podpísala 14. septembra konečné rozhodnutie, ktorým ruší väčšinu emisných noriem pre elektrárne zavedených Bidenovou administratívou v roku 2024. Limity sa vzťahovali na existujúce uhoľné bloky a nové plynové turbíny a počítali s využitím technológií na zachytávanie uhlíka (EPA, Sidley).

Ďalší krok zatiaľ zostáva iba návrhom, no zašiel by podstatne ďalej. EPA chce zrušiť aj zostávajúce normy a odvolať svoj právny záver, podľa ktorého emisie z výroby elektriny prispievajú k nebezpečnému znečisteniu ovzdušia (Sidley). Práve tento záver doteraz umožňoval agentúre regulovať emisie CO₂ z elektrární. Jeho odvolanie by nezrušilo zákon o čistom ovzduší ani by budúcej administratíve nebránilo obnoviť reguláciu. Nové vedenie EPA by však muselo jej právne odôvodnenie vybudovať od začiatku.

Čo už platí a čo ešte nie

Podpísané zrušenie pravidiel nadobudne účinnosť po zverejnení vo Federal Register, oficiálnom registri americkej vlády. K 15. septembru v ňom ešte nebolo. Po nadobudnutí účinnosti ho môžu na súde napadnúť generálni prokurátori jednotlivých štátov alebo environmentálne organizácie. Budúca administratíva zároveň môže navrhnúť nové pravidlá.

Pri širšom návrhu termín konečného rozhodnutia stanovený nie je. Skôr ako EPA pristúpi k jeho schváleniu, musí návrh prejsť verejným pripomienkovaním. Takýto proces zvyčajne trvá niekoľko mesiacov.

EPA tvrdí, že zrušenie pravidiel prinesie úsporu 300 mld. USD (EPA). V skoršom návrhu pritom samotná agentúra odhadovala úsporu približne na 19 mld. USD v súčasnej hodnote pri diskontnej sadzbe 3 % (Federal Register). Rozdiel medzi oboma sumami EPA nevysvetlila. Podľa jej modelu zároveň zrušenie pravidiel zvýši emisie v roku 2035 o 123 miliónov ton CO₂ ročne oproti scenáru, v ktorom by zostali v platnosti (regulations.gov). Ide o údaj za jeden rok, nie o súčet emisií za celé desaťročie.

Európa je zraniteľná už dnes

Zrušenie pravidiel ďalej rozširuje regulačný rozdiel medzi USA a Európou, ktorý existoval už pred týmto rozhodnutím. Európsky priemysel platí za elektrinu a plyn podstatne viac než jeho americkí konkurenti. Draghiho správa o konkurencieschopnosti pripisuje tento rozdiel strate lacného ruského potrubného plynu, systému EÚ na obchodovanie s emisiami, teda európskemu trhu, na ktorom firmy platia za každú tonu vypusteného CO₂, a vyšším nákladom na energetické siete. Aj Akčný plán Európskej komisie pre cenovo dostupnú energiu označuje tieto štrukturálne vysoké ceny za jadro problému európskej konkurencieschopnosti.

Zrušené americké pravidlá by elektrárne nútili investovať až neskôr, keďže lehoty na ich splnenie pripadali na 30. roky. Vplyv tohto konkrétneho rozhodnutia na ceny, výrobu alebo investície zatiaľ nevyčíslila žiadna európska vláda, priemyselná federácia ani výskumná inštitúcia.

Prípadná nákladová výhoda amerických výrobcov by najviac zasiahla základnú chémiu a výrobu hnojív. Plyn v týchto odvetviach slúži ako zdroj energie aj ako surovina. Španielske chemické podniky už teraz platia za zemný plyn niekoľkonásobne viac, než predstavujú americké referenčné ceny (FEIQUE).

CBAM chráni dovozný trh, nie európsky export

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach EÚ (CBAM) ukladá dovozcom poplatok za emisie obsiahnuté v cemente, oceli, hliníku, hnojivách, vodíku a elektrine. Americký výrobok s vyššou uhlíkovou stopou by preto pri vstupe na európsky trh čelil vyššiemu poplatku (Commission CBAM, CBAM Regulation). Mechanizmus tak chráni domáci trh EÚ, no nepomáha európskym exportérom, ktorí súťažia v USA alebo v tretích krajinách. CBAM navyše započítava elektrinu použitú pri výrobe iba pri niektorých zahrnutých tovaroch a chemické výrobky sa naň vôbec nevzťahujú.

Americké rozhodnutie nemôže zmeniť európsky klimatický predpis, ktorý EÚ zaväzuje znížiť čisté emisie do roku 2030 najmenej o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Ústup Washingtonu teda nemení právne povinnosti Európy. Môže zvýšiť tlak na energeticky náročných európskych exportérov, ktorí už dnes vyrábajú drahšie, no dôkazy o novom a merateľnom cenovom či investičnom šoku zatiaľ chýbajú. Rozhodujúce bude, či Európska komisia a vlády členských štátov dokážu zmenšiť rozdiel v cenách energie rýchlejším povoľovaním projektov a investíciami do sietí. Toto rozhodnutie je v ich rukách a Európa mu čelila dávno pred krokom, ktorý EPA urobila minulý týždeň.