EPPO preveruje bulharské železnice

Bulharský minister dopravy Georgi Peev tvrdí, že Európska prokuratúra, teda úrad EÚ pre vyšetrovanie trestných činov poškodzujúcich európske financie, preveruje 17 železničných zmlúv podpísaných v rokoch 2019 až 2021. Podľa Peeva prijala bulharská štátna spoločnosť pre železničnú infraštruktúru NKZHI záväzky za približne 765 mil. EUR, hoci na ne nemala zabezpečené financovanie (24 Chasa, Boulevard Bulgaria).

Z verejne dostupných informácií zatiaľ nevyplýva dokázaný podvod. Isté je niečo užšie, no samo osebe vážne: štátna firma podpísala zmluvy, ktoré nevedela finančne pokryť. Trestnoprávnou otázkou je teraz to, či sa pritom stratili alebo zneužili európske peniaze.

Samotná Európska prokuratúra vyšetrovanie nepotvrdila (Fakti). Celé tvrdenie stojí na Peevových verejných vyhláseniach a správach bulharských médií. Minister však informáciu povedal dobrovoľne, uviedol počet zmlúv a oznámil plnú spoluprácu svojho rezortu s prokurátormi. Pôsobí to skôr ako krok novej vlády, ktorá otvára účty po predchodcoch, než ako únik z prokuratúry.

Ak sa porušenia potvrdia, Bulharsku môžu hroziť vratky alebo krátenie súvisiacich európskych peňazí za viac než 400 mil. EUR (BNR News, Fakti). Z ktorého európskeho programu by peniaze boli ohrozené, zatiaľ nie je jasné. OLAF, administratívny úrad EÚ pre boj proti podvodom, osobitne preveruje dve zmluvy na dodávku koľajových vozidiel.

Európska prokuratúra pracuje cez národné súdy

Európska prokuratúra nie je európska polícia. Strategické riadenie prichádza z Luxemburgu, no jednotlivé prípady sa vedú v členských štátoch cez európskych delegovaných prokurátorov, ktorí pracujú s národnou políciou, súdmi a pravidlami dokazovania (EPPO, Regulation 2017/1939). V Bulharsku tak môže európska prokurátorská línia prevziať prípad týkajúci sa peňazí EÚ, ale vyšetrovatelia a sudcovia zostávajú bulharskí.

Pri železničnom spise je táto zmiešaná konštrukcia podstatná. Európska prokuratúra môže vyšetrovanie riadiť a znižuje riziko, že sa prípad doma odloží bokom. Nedokáže však spätne vyrobiť kvalitnú dokumentáciu tam, kde verejné obstarávanie alebo kontrola financovania zlyhali už na začiatku. V roku 2024 spracovala 6 547 oznámení o trestnej činnosti a identifikovala odhadovanú škodu nad 24,8 mld. EUR, uvádza jej výročná správa. Ide o podozrenia, nie o preukázané straty. Práve medzi podozrením a dôkazom použiteľným na súde sa veľa káuz rozpadá, najmä ak pôvodné záznamy nikdy nevznikli tak, aby obstáli pri kontrole.

Rozdiel oproti štátom mimo Európskej prokuratúry ukazuje, prečo účasť v nej nie je technický detail. Krajiny, ktoré sa zapojili, čelia nepríjemným vyšetrovaniam, ale majú aj prokurátorský kanál čiastočne mimo domácej politickej kontroly. Krajiny, ktoré zostali bokom, napríklad Maďarsko, nechávajú podozrenia z podvodov výlučne na národných prokurátoroch (EPPO participating states).

Kde sa láme realizácia

Bulharský železničný prípad ukazuje slabinu, ktorá presahuje jednu krajinu: realizačný reťazec pod politickými rozhodnutiami o financovaní. Verejné obstarávanie, povolenia, overenie zdrojov, dodávka, auditná stopa. Európsky dvor audítorov opakovane upozorňoval na slabiny systémov, ktoré majú odhaľovať a trestať podvody s peniazmi EÚ (ECA), a Európska prokuratúra už v kauzách európskych fondov robila koordinované razie vo viacerých členských štátoch (Euronews). Rumunsko zároveň čelí varovaniam, že môže prísť o miliardy z plánu obnovy, ak projekty nesplnia európske platobné termíny (Libertatea).

Projekt môže prejsť formálnym národným schvaľovaním, hoci sa nepreskúma otázka, ktorá rozhoduje o tom, či boli peniaze premrhané. V bulharskom prípade bola úplne základná: mala zmluva potvrdené financovanie? Podľa ministrových vlastných slov nemala.

17 zmlúv, dodávatelia, konkrétne programy financovania aj podozrivé skutky zostávajú nezverejnené. Kým Európska prokuratúra alebo súd nepotvrdí rozsah prípadu, najsilnejší záver je ten, ktorý sám vyslovil Peev: bulharská železnica prijala záväzky za stovky miliónov eur bez toho, aby ich vedela kryť. Trestné vyšetrovanie má ukázať, či s nimi odišli aj európske peniaze a či za to niekto ponesie zodpovednosť.