Estónsko kupuje obrnené vozidlá pre Moldavsko

Estónske centrum pre obranné obstarávanie podpísalo kontrakt na viac než 100 obrnených vozidiel Roshel kanadskej výroby pre moldavskú armádu. Podľa dostupných informácií má zákazka hodnotu vyše 50 mil. EUR a dodávky sa očakávajú do mája 2027 (Digi24). Peniaze pôjdu z Európskeho mierového nástroja, teda mimorozpočtového fondu EÚ na vojenskú pomoc. Kupujúcim je estónska štátna agentúra. Príjemcom je moldavská armáda na hranici vojny. Dodávateľ je z Kanady. Táto reťaz hovorí o spôsobe, akým EÚ vyzbrojuje partnerov, viac než bežné závery zo summitov.

Prečo rozpočet EÚ nemôže kupovať zbrane

Zmluvy EÚ zakazujú financovať vojenské výdavky z bežného rozpočtu Únie. Členské štáty preto vytvorili Európsky mierový nástroj, ktorý financujú priamo a mimo štandardných rozpočtových pravidiel. Riadi ho Rada, teda vlády členských štátov (Council). V praxi to znamená rýchlejší a pružnejší nástroj než bežné výdavky EÚ. Zároveň to oslabuje kontrolu Európskeho parlamentu, ktorý pri štandardnom rozpočte sleduje, kam európske peniaze smerujú.

Moldavsko je po Ukrajine druhým najväčším príjemcom podpory z tohto nástroja. Od roku 2021 cezň EÚ nasmerovala do Moldavska 197 mil. EUR na vybavenie a výcvik, ktoré majú moldavskú armádu priblížiť európskym štandardom (European Commission, Vocea Basarabiei). Pomoc určenú priamo Moldavsku schválila Rada formálne v apríli 2024 a spojila ju s ruskou vojnou proti Ukrajine (Council).

Brusel schvaľuje, Estónsko nakupuje, Moldavsko preberá

Kontrakt na vozidlá Roshel je dôležitý menej samotným typom techniky než tým, ako sa k Moldavsku dostane. EÚ schválila vojenskú pomoc, no nemá centrálnu agentúru, ktorá by nakupovala obrnené vozidlá. Túto úlohu preto prevzalo estónske RKIK, národné centrum pre obranné investície: vyhlasuje tender, podpisuje zmluvu a riadi dodávku. Vlády členských štátov dávajú politický mandát a peniaze. Moldavsko dostáva vybavenie.

Na východnom okraji EÚ sa z takéhoto usporiadania stáva bežný model. Únii umožňuje konať v obrane bez toho, aby si budovala federálnu obstarávaciu byrokraciu. Otvorená však zostáva základná otázka: prečo bola za vykonávateľa vybraná práve estónska RKIK, a nie agentúra iného členského štátu? Verejné dokumenty nevysvetľujú výber implementátora, kritériá výberu dodávateľa ani jednotkovú cenu.

Kanadský dodávateľ zároveň ukazuje ďalší prvok systému. Obstarávanie z Európskeho mierového nástroja pre partnerské krajiny nie je uzavreté len pre výrobcov z EÚ. Estónske záznamy z predchádzajúcich tendrov súvisiacich s Moldavskom pripúšťali uchádzačov z Kanady, USA, Spojeného kráľovstva, Japonska aj Južnej Kórey (SSB).

Susedia to sledujú

Pre Rumunsko, ktoré má s Moldavskom spoločnú hranicu, je takýto kontrakt priamou bezpečnostnou otázkou. Moldavsko leží medzi Rumunskom a možnými dôsledkami vojny. Incidenty s dronmi pri Galați a Konstanci túto blízkosť zmenili z mapového faktu na praktický problém (DW Romania). Lepšie vybavená moldavská armáda znamená menšie slabé miesto medzi vojnovou zónou a územím EÚ.

Maďarsko naopak opakovane využívalo právo veta v Rade na spomaľovanie európskej podpory pre Ukrajinu a Moldavsko (Portfolio). Tento kontrakt Budapešť nezablokovala. Ďalšie miliardy z Európskeho mierového nástroja však stále môžu naraziť na politické zdržanie a poslanci Európskeho parlamentu už vyzvali členské štáty, aby podiel Moldavska zvýšili (Moldova1).

Rýchlosť bez dostatočnej kontroly

Zmluva na vozidlá Roshel funguje ako test dodávkového mechanizmu: rozhodnutie na úrovni EÚ sa má podľa dostupných informácií zmeniť na konkrétnu vojenskú techniku v stanovenom čase. Verejný záznam je však slabý. Nevysvetľuje, kto vybral RKIK, aká je jednotková cena ani kde si občania môžu pozrieť hodnotenia plnenia zmluvy. Európsky parlament má pri Európskom mierovom nástroji obmedzenú rozpočtovú páku už zo samotnej konštrukcie fondu. V dostupnom spravodajstve o kontrakte chýba aj moldavský parlament.

EÚ si buduje systém vojenských dodávok, ktorý je rýchlejší než jej bežný rozpočet. Kontrakt Roshel ukazuje, že tento systém vie dodávať. Zatiaľ však neukazuje, kto nesie zodpovednosť, keď sa verejnosť pýta, prečo bola vybraná práve táto agentúra, prečo vyhral práve tento dodávateľ a koľko vozidlá v skutočnosti stoja.