Estónsko zostrelilo dron, Rumunsko čakalo

Dňa 19. mája zostrelili stíhačky NATO nad Estónskom dron. Pre krajinu to bol prvý takýto zásah v dejinách (Polsat News). V tú istú noc zasiahli ruské drony ukrajinský prístav Izmajil, ktorý leží priamo oproti Rumunsku na druhej strane Dunaja. Rumunsko vyslalo dve F-16, útok sledovalo na radaroch a obyvateľom poslalo varovania (Hotnews). Nestrieľalo.

Päť dní predtým padla lotyšská vláda po tom, čo pády dronov na lotyšskom území odhalili vážne diery v protivzdušnej obrane (Le Monde). Tá istá aliancia, tá istá hrozba, päť rôznych odpovedí.

NATO nemá spoločné pravidlá pre mierové nebo

NATO nemá jednotný mierový postup, podľa ktorého by členské štáty zostreľovali drony. Utajované pravidlá nasadenia sa vzťahujú len na sily konajúce pod velením NATO a uprednostňujú znižovanie napätia pred ozbrojeným zásahom. Národné armády na vlastnom území pod velenie NATO nespadajú, takže každá krajina si musí prijímať vlastné zákony o zostreľovaní. Väčšina ich stále nemá.

Rumunsko ukazuje, ako táto medzera vyzerá v praxi. Bukurešť prijala zákon o zostreľovaní v roku 2025 a 15. mája povolila pilotom strieľať na ruské lietadlá, ktoré vstúpia do rumunského vzdušného priestoru. O štyri dni neskôr F-16 vzlietli a vrátili sa bez výstrelu. Od roku 2022 narušilo rumunský vzdušný priestor najmenej 66 ruských dronov. Nezostrelili ani jeden. Na summite B9, teda Bukureštskej deviatky združujúcej východných členov NATO pri koordinácii bezpečnostnej politiky, sa 13. mája spojenci Rumunska pýtali prečo. Odpoveď nedostali.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte na tom istom summite pomenoval aj ekonomický problém: „Nemôžeme donekonečna zostreľovať drony za 20-tisíc dolárov raketami za tri alebo štyri milióny dolárov“. Operácia Eastern Sentry, spustená v septembri 2025 po vniknutí dronov do poľského vzdušného priestoru, prináša spoločné monitorovanie. Neprináša však právomoc rozhodnúť o zásahu.

Päť krajín, päť kalkulácií

Na Slovensku prezident Peter Pellegrini žiadal urýchlenú zmenu zákonov, ktorá by armáde umožnila zachytávať drony aj v mieri. Hovoril o právnom „stave ohrozenia“ medzi mierom a vojnou (TA3). Premiér Robert Fico odmietol zvolať bezpečnostnú radu a označil ju za zbytočnú. Dva dni predtým sa vrátil z Moskvy; drony potom zasiahli ciele desiatky kilometrov od slovenských obcí.

Maďarsko použilo protivzdušnú obranu ako diplomatickú menu. Vláda Pétera Magyara premenila útoky pri Zakarpatsku na páku pri 11-bodových požiadavkách týkajúcich sa práv maďarskej menšiny na Ukrajine. Obrannú spoluprácu tak podmienila tým, ako Kyjev zaobchádza s etnickými Maďarmi, píše Euronews.

Bulharsko podpísalo spoločné vyhlásenie B9, no na summit poslalo len svojho veľvyslanca pri NATO, čo bola najnižšia úroveň zastúpenia spomedzi deviatich členov. O niekoľko dní neskôr Sofia odmietla podporiť osobitný tribunál pre ruskú agresiu proti Ukrajine. Pri hlasovaní sa zdržala spolu s Maďarskom, Slovenskom a Maltou (BNR).

Poľsko si buduje vlastnú kapacitu. Program opevnenia Shield East pokrýva 260 kilometrov východnej hranice a zahŕňa integrované protidronové systémy (poľské ministerstvo obrany). Varšava teda nečaká, kým sa NATO dohodne na spoločných pravidlách.

Čo summit B9 nepriniesol

Spoločné vyhlásenie summitu označilo Rusko za „najvýznamnejšiu, dlhodobú a priamu hrozbu“ a prisľúbilo prácu na zvýšení obranných výdavkov na 5 % HDP do roku 2035 (NATO). Neprinieslo však záväzné ciele pre protidronové schopnosti ani spoločné pravidlá zásahu.

Bez týchto pravidiel môže Rusko opakovať rovnaký test donekonečna. V Lotyšsku padla vláda. Na Slovensku sa rozdelilo politické vedenie. Rumunsko tolerovalo narušenia vzdušného priestoru bez streľby. Maďarsko vyjednávalo. Bulharsko sa stiahlo do úzadia. Poľsko začalo stavať vlastnú obranu. Ruská dronová kampaň je nastavená presne na takúto fragmentáciu a zatiaľ ju aj dosahuje.