Estónska diera v obranných nákupoch

Hanno Pevkur tento týždeň odstúpil z funkcie estónskeho ministra obrany po dvoch zlyhaniach vo vojenskom obstarávaní, ktoré sa napokon stretli v jednej otázke: vie krajina na hranici s Ruskom spoľahlivo ukázať, kam išli peniaze na obranu? Estónski štátni audítori hovoria, že nie. Problém sa pritom nekončí v Tallinne, pretože peniaze EÚ dnes prechádzajú cez tie isté národné systémy, ktoré v tomto prípade zlyhali.

Ako To Brief informoval už pri Pevkurovom oznámení odchodu, škandál sa týka zálohových platieb a chýbajúcej zodpovednosti pri naliehavých obranných kontraktoch. Celý obraz tvoria dve odlišné zlyhania. Spolu sú závažnejšie než každé z nich osobitne.

Munícia, ktorá nedorazila

Estónske Centrum pre obranné investície, štátna agentúra známa pod skratkou RKIK, ktorá zabezpečuje vojenské nákupy, uzavrelo zmluvu so spoločnosťou Datasel S.R.L. registrovanou v Taliansku a napojenou na indickú firmu Neco Defence Munitions. Išlo o delostreleckú muníciu určenú pre Ukrajinu. Firma nemala verejne viditeľnú históriu predaja tohto typu munície (ERR News, Euractiv).

Estónsko zaplatilo vysoké zálohy. Munícia podľa dostupných informácií buď na Ukrajinu vôbec nedorazila, alebo bola odmietnutá ako neúplná či nekvalitná (Breaking Defense). Audítori preverili 72,1 milióna eur v dodávateľských zálohách a problémy našli pri 71,6 milióna eur z tejto sumy. Najväčší problematický dodávateľ dostal 59,8 milióna eur (Riigikontroll).

Datasel estónsku verziu spochybňuje. Tvrdí, že vystavil faktúry za dodaný materiál v hodnote 58 miliónov eur a že Estónsko zmluvu ukončilo predčasne (ERR News). Spor je teraz v arbitráži. Verejne dostupné dokumenty zatiaľ neukazujú, či tovar nebol dodaný, či bol dodaný v nevyhovujúcej kvalite, alebo či ho Estónsko odmietlo bez dostatočného zmluvného základu. Ak sa sporné peniaze nepodarí vymôcť späť, približne 70 miliónov eur zaplatí estónsky štátny rozpočet (Kyiv Independent).

Otázka zodpovednosti zostáva otvorená. Pevkur tvrdí, že minister určuje politiku, ale nevyberá dodávateľov. Bývalý šéf RKIK Magnus-Valdemar Saar hovorí, že veľké rozhodnutia mali súhlas vedenia ministerstva (ERR). Žiadny verejne dostupný záznam zatiaľ nevysvetľuje, prečo bola Datasel považovaná za prijateľného dodávateľa.

Zásoby, ktoré nikto nevie overiť

Druhé zlyhanie je samostatné, no škodu znásobuje. Estónsky Národný kontrolný úrad, Riigikontroll, uviedol, že nedokázal overiť správnosť účtovných zostatkov obranných zásob v hodnote 1,2 miliardy eur. Evidencia zásob estónskych ozbrojených síl podľa audítorov spoľahlivo neukazovala, ktoré položky, v akých množstvách a hodnotách boli zaúčtované alebo bez dôvodu vynechané (ERR News, Riigikontroll). Neznamená to, že sa vybavenie za 1,2 miliardy eur stratilo. Znamená to, že audítori nevedeli potvrdiť, či účtovníctvo zodpovedá realite. A tým sa horšie overuje každé ďalšie tvrdenie o obranyschopnosti.

Krajina, ktorá svoju politickú dôveryhodnosť opiera o podporu Ukrajiny a pripravenosť východného krídla NATO, nedokázala preukázať, že mala pod kontrolou jeden naliehavý reťazec dodávok munície a že jej vlastné zásoby sú auditovateľné.

Peniaze EÚ, dôkazy členských štátov

Estónsky prípad presahuje jednu krajinu, pretože obranné peniaze EÚ stoja na národných ministerstvách. Tie vyberajú dodávateľov, kontrolujú dodávky a vedú záznamy. Brusel si kontraktorov nevyberá a sklady nekontroluje.

Európsky mierový nástroj, mimorozpočtový fond spravovaný Radou, teda vládami členských štátov, môže krajinám preplácať zbrane darované Ukrajine alebo nákupy uskutočnené v jej prospech (Council). Podľa ERR News Európska komisia preveruje, či Estónsko nebude musieť vrátiť sumy napojené na tento nástroj pre zlyhaný nákup munície. Estónsko má zároveň dohodu vo výške 2,34 miliardy eur v rámci SAFE, nového obranného úverového nástroja EÚ. Prvú platbu 351,6 milióna eur už dostalo (European Commission DG DEFIS).

Pri oboch nástrojoch zostáva najťažšia časť na národnej úrovni. Keď zlyhá dodávateľ, peniaze musí cez vlastné súdy vymáhať štát, ktorý zmluvu uzavrel. Česká muničná iniciatíva ponúka iný model: Praha do kontrolného reťazca zapája vlády darcovských krajín a audítori darcov zatiaľ nenašli korupciu, ktorú predpovedali kritici (CT24). Rýchlosť pri obranných nákupoch môže fungovať, keď sa spolu s peniazmi pohybuje aj dôkaz.

Estónsky škandál nedokazuje, že obranné obstarávanie EÚ je skorumpované. Ukazuje slabé miesto najväčšieho nového výdavkového záväzku Európy: základné otázky o tom, kto vybral dodávateľa, aké kontroly prebehli, čo dorazilo a kto to prevzal, zostali bez odpovede, až kým audítor po ministrovej rezignácii nezistil, že takmer všetky peniaze zaplatené vopred boli problematické. Európska komisia a členské štáty by mali na tieto otázky odpovedať skôr, než cez tie isté národné systémy prejdú ďalšie obranné peniaze kryté EÚ.