EÚ schválila nemeckú pomoc priemyslu

V Slovalcu, jedinej slovenskej hlinikárni, vláda nedávno prisľúbila takmer 470 mil. EUR do roku 2030 na kompenzáciu cien elektriny, aby podnik udržal pece v prevádzke (Denník E). Fico to prezentoval ako výnimočnú záchranu. Nemecko teraz získalo súhlas na pomoc v podstatne väčšom rozsahu.

Európska komisia 8. júla schválila rozšírenie nemeckého systému kompenzácií cien elektriny. Ide o program, cez ktorý štát energeticky náročným fabrikám vracia časť uhlíkových nákladov premietnutých výrobcami elektriny do cien. Po novom sa o podporu môže uchádzať približne 20 ďalších odvetví, od sklárstva po batérie, a doterajší príjemcovia dostanú o niečo vyššie krytie (Spiegel, BBH Blog). Bola to už druhá expanzia v priebehu niekoľkých týždňov: v júni Brusel Nemecku povolil aj kombinovať túto kompenzáciu so samostatným programom priemyselnej ceny elektriny, čo do rozpočtu pridáva približne 1 mld. EUR nákladov (Zeit).

Z pohľadu práva EÚ to nie je porušenie pravidiel. Článok 107 Zmluvy o fungovaní EÚ zakazuje štátne dotácie, ktoré dávajú firmám v jednej krajine neférovú výhodu, no pripúšťa výnimky, ak podpora bráni väčšej škode, napríklad odchodu výroby z Európy pre uhlíkové náklady. Komisia schválila nemeckú schému práve na tomto základe. Problém nie je v zákonnosti, ale v tom, čo sa stane, keď sa rovnaké pravidlá stretnú s veľmi rozdielnymi verejnými financiami.

Ako uhlíkové náklady narúšajú jednotný trh

Mechanizmus je pomerne jednoduchý. V európskom systéme obchodovania s emisiami ETS si elektrárne kupujú povolenky na vypúšťanie emisií. Ich cenu potom premietajú do elektriny. Fabriky s vysokou spotrebou energie platia viac, aj keď samy nemusia priamo vypúšťať veľké množstvo emisií. Štáty zároveň z aukcií povoleniek inkasujú miliardy a časť týchto príjmov môžu vrátiť priemyslu ako kompenzáciu.

Práve v tom, koľko vrátia, sa jednotný trh začína lámať. Nemecko plánuje v roku 2026 minúť na kompenzácie priemyselnej elektriny 2,9 mld. EUR, teda približne 67 % očakávaných príjmov z aukcií ETS vo výške 4,3 mld. EUR (Ariadne). Francúzsko dalo na rovnaký účel 44 % svojich aukčných príjmov, Belgicko 33 %, Slovensko približne 5 % (Aktuality). Formálne má každý štát rovnakú možnosť. V praxi má Nemecko veľkú priemyselnú základňu, ktorá vytvára väčší balík príjmov z povoleniek, a zároveň rozpočet, ktorý mu dovolí väčšinu z neho minúť. Krajina, ktorá si požičiava už na bežné výdavky, takýto priestor nemá, hoci jej pravidlá dávajú rovnaké právo.

Fabriky, ktoré rozdiel cítia

Rozdiel sa napokon ukazuje priamo v závodoch. V Rumunsku šéf Dacie povedal, že krajina má najvyššiu priemyselnú cenu energie v Európe, a neistotu okolo nákladov spojil so 64 % poklesom investícií a takmer tisíckou zamestnancov menej za jediný rok (Ziarul Financiar). V Poľsku sa celkové energetické náklady najväčších priemyselných odberateľov podľa odhadov odvetvia pohybujú okolo 170 EUR/MWh, teda približne 45 % nad priemerom EÚ; priemysel pritom varuje pred ročnými stratami výroby v miliardách zlotých (WP).

Tieto čísla majú dôležité obmedzenie. Neexistuje verejný súbor dát, ktorý by ukazoval, koľko po započítaní všetkých úľav, daní, sieťových poplatkov a zaisťovacích kontraktov skutočne platí dotovaná nemecká sklárska fabrika alebo nekompenzovaná poľská oceliareň. Eurostat zverejňuje ceny elektriny pre podniky, no konečný účet závisí od vrstiev národnej podpory, ktoré jedna tabuľka nezachytí.

Základný vzorec je však zreteľný. Krajiny so zdravšími rozpočtami dokážu priemyslu odobrať väčšiu časť nákladov zelenej transformácie. Štáty s hlbokými schodkami, ako Rumunsko, ktorého deficit v roku 2024 podľa HotNews dosiahol 9,3 % HDP, nemôžu Berlínu konkurovať bez ohľadu na to, čo im pravidlá umožňujú. Komisia jednotný trh formálne neporušila. Tým, že povoľuje národnú pomoc v takomto rozsahu bez spoločnej minimálnej ochrany, však robí zo zelenej transformácie skôr skúšku verejných financií než priemyselnej efektívnosti. Slovenská hlinikáreň dostala záchranné lano. Pre fabriky v členských štátoch, ktoré takéto šeky vypisovať nevedia, Brusel zatiaľ alternatívu neponúkol.