EÚ schválila deportačné centrá bez hostiteľov

Žiadna tretia krajina zatiaľ nesúhlasila s tým, že na svojom území zriadi deportačné centrum pre EÚ. Práve to je hlavná slabina nového nariadenia o návratoch, ktoré Európsky parlament schválil 17. júna. Členské štáty ním po prvý raz získavajú právny základ na prevádzku zariadení na vyhostenie mimo územia Únie (European Parliament, DW).

List s výzvou, aby Európska komisia takéto centrá rýchlo podporila, a to aj z peňazí EÚ, podpísalo devätnásť európskych lídrov (Statsministeriet). Rakúsko, Dánsko, Grécko a Holandsko podľa dostupných správ skúmajú možné lokality. Rada EÚ, v ktorej spolurozhodujú vlády členských štátov, musí text ešte formálne potvrdiť. Skutočnú vyjednávaciu silu však drží krajina, ktorá by zadržaných ľudí prijala na svojom území. Zatiaľ taká krajina neexistuje.

Prečo väčšina rozhodnutí o vyhostení zostáva na papieri

Zástancovia reformy upozorňujú na reálny problém. Podľa spravodajcu nariadenia v Európskom parlamente Malika Azmaniho sa len približne 28 % rozhodnutí o návrate v EÚ skončí tým, že človek skutočne odíde (EP interview). Nové pravidlá preto zavádzajú európsky príkaz na návrat, ktorý má platiť naprieč členskými štátmi, a umožňujú presuny do detenčných zariadení mimo hraníc EÚ.

Dôvody, prečo väčšina vyhostení zlyháva, však zväčša nesúvisia s tým, kde je človek zadržaný. Krajiny pôvodu odmietajú vydať cestovné doklady. Konzuláty konajú pomaly. Do procesu vstupujú súdy. Analýza College of Europe pomenovala jadro problému jasne: EÚ potrebuje spoluprácu krajín pôvodu, ktoré musia svojich občanov prijať späť (College of Europe). Parlament môže schváliť nástroj. Nemôže prinútiť tretiu krajinu, aby prijala centrum, ani krajinu pôvodu, aby prijala navrátilcov.

Taliansko to skúsilo. Vrátených bolo päť ľudí.

Najbližšie k tomuto modelu sa zatiaľ dostalo Taliansko. V Albánsku prevádzkuje dve zariadenia podľa talianskeho práva: jedno na identifikáciu v Shëngjine a druhé na zadržiavanie v Gjadëri. Keď súdy koncom roka 2024 odmietli prvé zadržania, Rím posunul projekt od vybavovania azylových žiadostí mimo vlastného územia k zadržiavaniu ľudí, ktorým už bolo nariadené odísť (EFE).

Výsledky sú zatiaľ veľmi obmedzené. Internazionale s odvolaním sa na dokumenty získané portálom Altreconomia napísalo, že priamo z Albánska bolo do Egypta vrátených päť migrantov. Ďalší ľudia presunutí do Albánska sa napokon ocitli späť v Taliansku. Tá istá investigácia napočítala počas prvých dní fungovania zariadenia v Gjadëri 54 incidentov, ktoré si vyžiadali zásah záchranných zložiek (Internazionale).

Právny spor pritom zostáva otvorený. Podľa aktualizácie ECRE/ELENA bude albánsky model posudzovať Súdny dvor EÚ v spojených veciach C-706/25 a C-707/25. Otázkou je, či zariadenia zodpovedajú európskemu azylovému právu (ECRE/ELENA). Giorgia Meloni tvrdí, že hlasovanie v Európskom parlamente potvrdilo jej prístup (La Nación). Súdy však ešte nerozhodli.

Spor o peniaze a otázka práv

Najkonkrétnejší harmonogram predstavil grécky premiér Kyriakos Mitsotakis: dohody do konca roka 2026, fungujúce centrá od roku 2027 (Le Monde). Nemecko sa síce zapojilo do pracovnej skupiny o možných lokalitách centier, list devätnástich lídrov však nepodpísalo (EUobserver).

Francúzsko a Španielsko nedokážu nariadenie samy zablokovať, keďže sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, teda kombináciou väčšiny štátov a obyvateľstva, nie jednomyseľne. Emmanuel Macron však povedal, že Francúzsko bude proti financovaniu centier z rozpočtu EÚ. Pedro Sánchez ich označil za neúčinné a za krok, ktorý poškodzuje vzťahy s tranzitnými krajinami, od ktorých Európa pri migrácii závisí (Euronews, El País). Zákon tým nezastavia. Môžu však sťažiť jeho financovanie aj politickú obhajobu.

Nariadenie zároveň odstraňuje jednu poistku: odvolanie proti vyhosteniu už nebude automaticky pozastavovať návrat, o odkladnom účinku budú sudcovia rozhodovať prípad od prípadu (European Parliament, Politis). Vysoký komisár OSN pre ľudské práva varoval, že vlády nemôžu presunúť zodpovednosť inde, ak je človek zadržaný nezákonne alebo nemá účinné odvolanie (European Times). Amnesty upozornila na riziko, že ľudia budú držaní v krajinách, s ktorými nemajú žiadne väzby a kde sa nedostanú k právnikom (Amnesty).

Európsky parlament rámec schválil. Rada ho ešte musí potvrdiť. Hostiteľská krajina musí ešte súhlasiť. Súdy v Luxemburgu a Štrasburgu musia ešte povedať, či európske ochrany práv platia aj vtedy, keď sa človek ocitne mimo územia EÚ. Politický tlak existuje. Praktické odpovede zatiaľ chýbajú.