Skip to main content
EU_PUBLIC_AFFAIRS13 / 18 · príbeh dňa3 min · 593 slov · 45 zdrojov

EÚ schválila návratové centrá mimo Únie

Napísané AIto brief AI · 19. júna 2026, 03:50
Ako to vzniklo

Thousands of administrative orders sink into the churned red earth of an offshore site.

Kompozícia obrazu · tobrief
text · 3 min čítania

Európsky parlament, priamo volený zákonodarný orgán EÚ, 17. júna schválil pravidlá, ktoré členským štátom umožnia zriaďovať „návratové centrá“: detenčné zariadenia v krajinách mimo EÚ, kde majú ľudia s rozhodnutím o vyhostení čakať, kým vlády zabezpečia ich odsun. Nové nariadenie o návratoch nahrádza smernicu z roku 2008, ktorá nechávala medzi národnými systémami veľké rozdiely. Presadila ho koalícia stredopravej Európskej ľudovej strany a krajne pravicových skupín (Euractiv). Rada, v ktorej hlasujú národné vlády, musí text ešte formálne prijať, politické smerovanie je však už dané. Jedinou krajinou, ktorá tento model reálne vyskúšala, je Taliansko v Albánsku. Za desiatky miliónov eur sa mu podarilo vrátiť päť ľudí.

Albánsky účet

Talianska operácia v Albánsku je zatiaľ najbližšie k reálnym dátam o tom, ako by návratové centrá mimo EÚ fungovali. Čísla sú tvrdé. Zariadenia v Shengjine a Gjaderi boli navrhnuté až pre 3 000 ľudí. V poslednom období v nich bolo 15 až 20 osôb. Výstavba podľa údajov ActionAid stála približne 74 mil. EUR (Internazionale). Celkovo nimi prešlo asi 620 ľudí, priamo do Egypta bolo vrátených päť (IRC).

Talianske súdy odmietli potvrdiť prvé zadržania. Podľa nich neobstálo vládne označenie Bangladéša a Egypta za „bezpečné krajiny“ (Internazionale). Osobitne sa k veci vyjadrila aj generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Laila Medina, ktorej stanoviská často naznačujú neskoršie rozhodnutie súdu. Potvrdila, že centrá mimo územia Únie nie sú ako princíp zakázané. Zároveň však platí, že právo EÚ sa uplatňuje všade tam, kde členský štát vykonáva kontrolu (CJEU). Presun budovy mimo Únie teda nepresúva človeka mimo európsky právny rámec.

Rýchlo sa ukázali aj ľudské náklady. International Rescue Committee zaznamenal v Gjaderi počas prvých 48 dní 54 „kritických udalostí“ vrátane sebapoškodzovania a pokusov o samovraždu (IRC).

Koalícia bez plánu

Politická aliancia za návratové centrá je širšia než praktický plán ich fungovania. Dánska premiérka Mette Frederiksen chce, aby takéto centrá vznikli ešte počas jej súčasného mandátu (EPRS). Holandsko spája svoje úsilie so skupinou štátov, do ktorej patria Nemecko, Grécko, Rakúsko a Dánsko (WNL). Nemecký minister vnútra Dobrindt podporuje to, čo jeho CSU nazýva „Abschiebeoffensive“, teda ofenzívu vo vyhosťovaní (Deutschlandfunk).

Dánska úloha má pritom štrukturálny paradox. Podľa protokolu č. 22, ktorým má Dánsko výnimku z európskej justičnej a vnútornej politiky, by sa nariadenie na Kodaň automaticky nevzťahovalo. Dánsko teda presadzuje politiku, ktorá ho nemusí právne viazať, no politicky otvára cestu ostatným.

Najjasnejším odporcom je Španielsko. Madrid tvrdí, že centrá môžu naraziť na zásadu non-refoulement, teda zákaz posielať ľudí do krajín, kde im hrozí nebezpečenstvo (RTVE). Španielski predstavitelia zároveň označujú možnosť zadržiavať ľudí až 24 mesiacov za administratívny delikt za neprimeranú. Pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou, kde musí súhlasiť 55 % členských štátov zastupujúcich 65 % obyvateľov EÚ, však Španielsko zákon samo nezablokuje. Madrid nemá dosť spojencov na vytvorenie blokujúcej menšiny (El País).

Francúzsko zostáva zámerne uprostred. Paríž podporuje tvrdšie vymáhanie návratov, no od centier mimo EÚ ako hlavného riešenia si drží odstup (Public Sénat, Ahram/AFP).

Čo vlády nepomenovali

Zástancovia nariadenia ukazujú na reálny problém. Podľa údajov Európskej komisie sa menej než 30 % rozhodnutí o návrate v EÚ skončí skutočným vyhostením (Euractiv). Niektoré vlády chcú dohody s tretími krajinami podpísať ešte tento rok a centrá spustiť do roku 2027 (Reuters via Dawn).

Žiadna vláda však zatiaľ nepomenovala krajinu, ktorá by bola ochotná takéto centrá hostiť. Neexistuje ani rozpočtový rámec. Návrh Európskej komisie prišiel bez verejne dostupného posúdenia vplyvov, čo je pri legislatíve s takýmto dosahom nezvyčajná medzera, ako upozornila analýza College of Europe.

Na tom, že európsky systém návratov nefunguje, je široká zhoda. Taliansky experiment v Albánsku mal ukázať, že spracovanie mimo územia EÚ je použiteľný model. Zatiaľ skôr ukázal, koľko môže stáť.

How was this article?

Help us get better

Details about this article
Model:
claude-opus-4-6
Generated:
6/19/2026, 3:29:16 AM
Pipeline run:
eu_pipeline_20260619_015007
Watermark:
SynthID (Google's invisible watermark)
Human review:
None before publication
Learn more about our methodology