EÚ nevie doložiť úspory za €43bn

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vznikol po pandémii na jednoduchej dohode: vlády dostanú peniaze z európskeho fondu obnovy vtedy, keď splnia dohodnuté míľniky, nie vtedy, keď o reformách dobre komunikujú. Európsky dvor audítorov teraz upozorňuje, že táto dohoda má slabé miesto. V audite obnovy obytných budov zistil, že členské štáty naplánovali na opatrenia energetickej efektívnosti približne 43 mld. eur, no mnohé plány a kontroly nevedeli preukázať skutočné ani nákladovo efektívne úspory. Na zistenie upozornil aj Euronews.

Nie je to príbeh o skrytom rozkrádaní. Problém je jednoduchší a pre Brusel nepríjemnejší. Mechanizmus obnovy vie rýchlejšie overiť, že sa projekty vykonali, než doložiť výsledky, ktorými sa tieto projekty odôvodňovali.

Tlak určujú samotné ciele

Platby z fondu obnovy sa riadia míľnikmi a cieľmi, ktoré boli schválené v národných plánoch. Nariadenie o RRF viaže vyplatenie peňazí na ich „uspokojivé splnenie“. Ak vláda ciele nesplní, Komisia môže časť platby pozastaviť, ako uvádza aj jej vlastná metodika pozastavovania platieb.

Audítori môžu dostať vlády aj Komisiu pod politický tlak, no podľa svojho zmluvného mandátu nemôžu sami zastaviť vyplatenie tranže. Táto právomoc patrí Komisii, a aj tá ju môže použiť len tam, kde jej to umožňujú právne záväzné ciele. Ak plán počíta dokončené stavebné práce, pripojené panely alebo administratívne kroky, Komisia vie kontrolovať práve tieto veci. Ťažšie už môže na konci žiadať iný štandard len preto, že audítori neskôr ukážu, že pôvodný cieľ hovoril o meraných úsporách príliš málo.

Taliansko a Cyprus ukazujú medzeru v systéme

Najpriamejším príkladom je Taliansko. Rím zdôrazňuje čerpanie peňazí: minister Tommaso Foti uviedol, že výdavky z RRF dosiahli v talianskom monitorovacom systéme 143 mld. eur (talianska vláda). To odpovedá na otázku, či sa peniaze pohli. Neodpovedá to na otázku, či peniaze na obnovu budov priniesli energetické úspory za primeranú cenu.

Problém vidno na Superbonuse, veľkej talianskej schéme daňových úľav na obnovu domov. Portál ECO pri spracovaní auditu uviedol, že do tejto schémy smerovalo približne 14 mld. eur, teda asi tretina prostriedkov RRF určených na obnovu budov (ECO). Európsky dvor audítorov konštatoval, že náklady na jednotku ušetrenej energie boli takmer štyrikrát vyššie, než sa očakávalo (ECA). Domácnosti získali stavebné práce a stavebný sektor zákazky. Verejné údaje však stále ťažko dokazujú, že klimatický výsledok zodpovedal cene.

Cyprus ukazuje čistejší problém merania. Audítori spochybnili, či opatrenie hĺbkovej obnovy v hodnote 20 % peňazí na renovácie splnilo hranicu 30 % úspor, a zároveň uviedli, že 88 % vykázaných úspor pochádzalo z fotovoltických inštalácií, nie zo zníženia spotreby budov (ECA). Solárne panely môžu znižovať emisie. Samy osebe však nedokazujú, že domácnosti spotrebúvajú menej energie. Projekt, ktorý vyzerá zelene, môže pomôcť splniť cieľ, no problém budovy ponechá čiastočne nedoriešený.

Spor nezostane technický

Belgicko pridáva rozmer správy vecí verejných. Na stránke Komisie o Belgicku stále figuruje jeden národný plán, no renovácie v praxi prechádzajú cez federálne aj regionálne úrady. European Sting informoval, že Komisia kladne posúdila štvrtú belgickú žiadosť o platbu vo výške 567 mil. eur po splnení míľnikov a cieľov (European Sting). Práve tu je podstata problému: platobný spis môže byť v poriadku, kým verejná zodpovednosť za merané úspory zostáva ťažko čitateľná.

Litva pôsobí menej dramaticky, a preto je poučná. LRT informovala, že šiesta žiadosť o 153 mil. eur zahŕňala aj obnovu budov a že splnených bolo 158 zo 197 ukazovateľov (LRT). Lrytas priniesol vyjadrenie dočasného ministra financií, podľa ktorého Litva očakáva vyplatenie všetkých prostriedkov z RRF (Lrytas). Je to bežný jazyk fondu obnovy: ukazovatele, žiadosti, očakávané platby. Rovnako bežné je však aj to, čo chýba: jednoduchý verejný záznam o tom, koľko energie budovy financované z RRF spotrebovali pred prácami a po nich.

Holandské pokrytie ukazuje, ako sa audit bude politicky používať. Upday zarámcoval zistenie tak, že EÚ minula alebo plánovala minúť 43 mld. eur na obnovu domov bez presvedčivého dôkazu o úsporách (Upday). Indepen ho posunul do širšieho útoku na európske klimatické výdavky (Indepen). Druhá verzia je polemická a zachádza priďaleko, ak naznačuje chýbajúce peniaze. Ukazuje však, ako bude audit fungovať v politickej debate: vlády skeptické voči spoločnému zadlžovaniu nemusia dokazovať podvod. Stačí im tvrdiť, že Brusel nevie výsledky ukázať dosť jasne.

Komisia je čiastočne uväznená v cieľoch, ktoré sama prijala. Vie vymáhať to, čo národné plány právne vyžadujú, aj keď sa tieto požiadavky dnes javia ako slabé. Najužší záver je preto aj najsilnejší: audit nedokazuje plošné plytvanie. Ukazuje platobný systém, ktorý vie potvrdiť dodanie skôr, než verejnosť vidí, čo toto dodanie prinieslo. Kým Komisia a národní ministri nezačnú pri žiadostiach o platby zverejňovať aj namerané úspory, dôkazné bremeno sa presúva z audítorov na ľudí, ktorí tieto ciele schválili.