Súd EÚ uvoľnil cestu amnestii

Súdny dvor Európskej únie 16. júla rozhodol, že španielsky zákon o amnestii pre katalánskych separatistov nie je v rozpore s právom EÚ. Z rozsudku tak odpadla jedna európska námietka voči zákonu, na ktorom stojí politická dohoda vlády Pedra Sáncheza s katalánskymi stranami. Neznamená to však, že Carles Puigdemont sa môže bezpečne vrátiť z Belgicka. Španielsky Najvyšší súd mu amnestiu naďalej odmieta priznať a vnútroštátny zatykač zostáva v platnosti (tlačová správa SD EÚ č. 112/26, Euronews).

O čom Luxemburg naozaj rozhodol

Španielske súdy položili Súdnemu dvoru EÚ, ktorý zasadal vo svojej najautoritatívnejšej zostave veľkej komory, tri otázky. Chceli vedieť, či amnestia poškodzuje finančné záujmy Únie, či porušuje európske pravidlá proti terorizmu a či dvojmesačná lehota pre sudcov nenúti španielske súdy rozhodovať skôr, než dostanú odpoveď z Luxemburgu.

Odpovede boli úzke. Amnestia patrí do právomoci členského štátu. Verejné výdavky spojené s katalánskym hnutím za nezávislosť samy osebe neznamenali škodu pre rozpočet EÚ (Brussels Signal). Európske protiteroristické pravidlá nebránia amnestii, ktorej cieľom je politické zmierenie (Al Jazeera). A ak by zákonná lehota nútila španielskeho sudcu rozhodnúť ešte pred odpoveďou Luxemburgu na prejudiciálnu otázku, teda otázku vnútroštátneho súdu na výklad práva EÚ, sudca musí túto lehotu nepoužiť (tlačová správa SD EÚ).

Súdny dvor však nerozhodol, že Puigdemont amnestiu dostane. Neprikázal Španielsku zrušiť zatykač. Ani neposúdil, či sa na jeho konanie vzťahuje výnimka zo zákona pre prípady „osobného obohatenia“. Tieto otázky zostávajú španielskym súdom (Politico, tlačová správa SD EÚ).

Dva súdy, dve cesty, obe v Madride

Puigdemontov trestný spis má v rukách Najvyšší súd. Jeho vyšetrujúci sudca odmietol uplatniť amnestiu na zostávajúce obvinenie zo zneužitia verejných prostriedkov. Dôvod je rozhodujúci: zákon vylučuje konanie spojené s osobným prospechom a sudca považuje Puigdemontovo údajné použitie verejných peňazí na projekt nezávislosti práve za takýto prípad (el Constitucional, NRC). Súdny dvor EÚ oslabil jednu časť tejto argumentácie, keď odmietol tvrdenie o škode pre rozpočet Únie. Domáca otázka však zostáva: patrí jeho prípad pod výnimku pre „osobné obohatenie“? To je španielske, nie európske právo.

Druhá cesta vedie cez španielsky Ústavný súd. Ten v júni 2025 rozhodol, že amnestia je vo všeobecnosti zlučiteľná so španielskou ústavou (Brussels Signal). Puigdemont teraz podal amparo, ústavnú sťažnosť, v ktorej tvrdí, že odmietnutie Najvyššieho súdu uplatniť amnestiu porušuje jeho základné práva. Ak Ústavný súd zruší výklad Najvyššieho súdu, zatykač aj rozhodnutie o amnestii sa budú musieť znovu otvoriť (NRC).

Kým španielsky súd formálne nezruší zatykač, návrat z Belgicka pre Puigdemonta znamená reálne právne riziko. Belgické a holandské médiá to opisujú presne: je o krok bližšie k návratu, ale voľný priechod nemá (De Morgen).

Prečo Európa sleduje španielsky spor

Viaceré európske médiá nepísali o rozsudku iba ako o domácej španielskej veci. Nemecké spravodajstvo pripomína rok 2018, keď súd v Šlezvicku-Holštajnsku riešil španielsku žiadosť o vydanie Puigdemonta a ukázal, že európsky zatykač, teda systém, v ktorom jeden štát EÚ žiada druhý o odovzdanie podozrivého, neruší rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi kategóriami (Deutschlandfunk). V roku 2018 išlo o to, či iný štát vykoná španielsky zatykač. V roku 2026 ide o to, či Španielsko samo uplatní vlastnú amnestiu. Európske súdy môžu odstrániť námietky založené na práve EÚ, no nemôžu prinútiť členský štát použiť zákon spôsobom, ktorý prijal politicky, ale vykladá súdne.

Súdny dvor EÚ vytýčil hranicu medzi tým, čo môže európske právo zablokovať, a tým, čo zostáva vnútroštátnym rozhodnutím. Španielska amnestia touto hranicou prešla. Či z nej bude mať prospech aj Puigdemont, ktorého hnutie ju politicky vynútilo, teraz rozhodnú Najvyšší súd a Ústavný súd v Madride. Luxemburg prípad zúžil. Dvere, ktorými chce Puigdemont prejsť, stále ovláda Madrid.