Dohoda EÚ povoľuje zadržiavanie migrantov mimo Únie

Európsky parlament a Rada EÚ, v ktorej vlády členských štátov dohadujú európske zákony, sa 1. júna dohodli, že štáty budú môcť po prvý raz zadržiavať odmietnutých žiadateľov o azyl v krajinách mimo EÚ. Nové nariadenie o návratoch vytvára rámec pre „návratové centrá“, teda zariadenia na cudzom území pre ľudí, voči ktorým už platí konečné rozhodnutie o vyhostení. Uzatvára tým reformu migračného práva EÚ ešte pred tým, ako 12. júna začne platiť širší Pakt o migrácii a azyle (European Parliament, Council).

Nariadenie zároveň povoľuje domové prehliadky pri hľadaní migrantov bez dokladov, ruší automatický odklad deportácie počas odvolania a umožňuje časovo neobmedzené zaistenie osôb považovaných za bezpečnostnú hrozbu (EFE). Presadila ho väčšina siahajúca od stredopravicovej Európskej ľudovej strany po krajne pravicových Patriotov. Sociálni demokrati, Zelení a ľavica hlasovali proti. Zo štátov sa proti dohode postavilo iba Španielsko (El Español, Euronews).

Rámec bez miesta

Každý členský štát bude môcť uzavrieť bilaterálnu dohodu s vládou mimo EÚ, ktorá by na svojom území hostila detenčné centrum. Charta základných práv EÚ, teda vlastný katalóg základných práv Únie, sa v takom zariadení bude uplatňovať ďalej, pretože právnu zodpovednosť za presunutých ľudí si ponechávajú členské štáty (European Parliament). Deti bez sprievodu sú z režimu vylúčené. Rodiny s deťmi nie.

Takúto dohodu zatiaľ nepodpísala žiadna tretia krajina. Päť vlád, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Grécko, hľadá partnerov v Afrike a Strednej Ázii. Najďalej zašlo Nemecko: minister vnútra Alexander Dobrindt povedal, že vláda očakáva uzavretie bilaterálnych dohôd do konca roka a je pripravená ponúknuť ochotným hostiteľským krajinám finančnú pomoc alebo vízové úľavy. Holandský think-tank Clingendael upozornil, že ochotných štátov bude málo a tie, ktoré pristúpia na dohodu, si môžu „žiadať výraznú kompenzáciu“ (Brussels Signal).

Jediným fungujúcim modelom sú dve talianske centrá v Albánsku. Rozdiel medzi plánom a výsledkom je veľký: namiesto ročného cieľa 36 000 presunov bolo do centier prevezených 527 ľudí. Talianske súdy zablokovali viac než polovicu zaistení. ActionAid odhaduje náklady systému na 153 000 € na jedno lôžko. Albánsko už naznačilo, že po roku 2030 dohodu nepredĺži.

Úzke miesto, na ktoré zákon nedosiahne

Slabé výsledky návratovej politiky v Európe nevznikajú najmä pre chýbajúci právny rámec, ale pre rozdrobenú diplomaciu. Krajiny pôvodu často odmietajú vydávať cestovné doklady, bez ktorých nemožno ich občanov deportovať. Francúzsko v roku 2025 vydalo približne 138 000 rozhodnutí o vyhostení, no vykonalo ich asi 10,5 %. Keď Alžírsko na niekoľko mesiacov zmrazilo vydávanie cestovných dokladov, systém sa zablokoval a legislatívna medzera prestala byť podstatná (Le Monde). Nemecko v prvom štvrťroku 2026 deportovalo 4 807 ľudí, medziročne o viac než 20 % menej, hoci viac než 237 000 osôb zostáva pod rozhodnutím o vyhostení. Španielsko v roku 2025 vykonalo iba 6,3 % rozhodnutí o vyhostení.

Návratové centrum túto matematiku nemení. Človeka zadržaného v Ugande alebo Uzbekistane nemožno poslať domov bez pasu alebo náhradného cestovného dokladu od krajiny pôvodu. Francúzske diplomatické zdroje pre Le Figaro povedali, že nevidia, „ako by to mohlo fungovať“ (Le Figaro).

Kde vstúpia do hry súdy

Dve oslabené záruky pravdepodobne skončia pred súdmi. Odvolania proti deportácii už nebudú automaticky pozastavovať jej výkon; súdy budú musieť v každom prípade osobitne rozhodnúť, či zasiahnu (Euronews). Vyjednávači Parlamentu a Rady zároveň vypustili nezávislý monitorovací mechanizmus pre návratové centrá, ktorý pôvodne navrhovala Európska komisia, výkonný orgán EÚ (Verfassungsblog).

Celú konštrukciu môže ovplyvniť aj prebiehajúci spor pred Súdnym dvorom EÚ, najvyšším súdom Únie. Vo veci Sedrata (C-414/25) má súd rozhodnúť, či je taliansky protokol s Albánskom zlučiteľný s právom EÚ. Predbežné stanovisko generálneho advokáta z apríla protokol podporilo, konečný rozsudok však ešte nepadol. Negatívne rozhodnutie by oslabilo právny základ, na ktorom nové nariadenie stojí. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu má popri tom samostatnú právomoc zastaviť jednotlivé presuny predbežným opatrením, teda rovnakým nástrojom, ktorým v roku 2022 zablokoval britské deportačné lety do Rwandy.

Nariadenie ešte potrebuje formálne hlasovanie v Parlamente a Rade, očakávané v najbližších týždňoch. Politická väčšina existuje a právny rámec sa čoskoro stane zákonom. Chýba však prevádzkový základ: ochotná hostiteľská krajina a diplomatická páka na štáty pôvodu, ktoré spoluprácu roky odmietajú.