EÚ odkladá hlasovanie o uhlíkovom cle

Dvojdňový posun v kalendári hovorí viac, než sa zdá. Európska komisia presunula revíziu systému obchodovania s emisiami z 15. na 17. júla (Argus). Členské štáty zároveň odložili hlasovanie o pravidlách uhlíkového poplatku na hraniciach na september (Sendeco2). Spolu tieto odklady ukazujú politický spor o to, či si ťažký priemysel v EÚ udrží bezplatné emisné povolenky aj po roku 2030 a kto zaplatí účet, ak sa to stane.

Prečo sa o bezplatné povolenky oplatí bojovať

Európsky trh s uhlíkom, známy ako ETS, núti elektrárne a továrne kupovať povolenku za každú tonu CO₂, ktorú vypustia. Cena povolenky je v praxi cenou uhlíka. Aby podniky nepresúvali výrobu mimo Únie len preto, že by sa tam tejto cene vyhli, EÚ zaviedla CBAM, teda mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach. Dovozcom ocele, cementu, hliníka a ďalších tovarov účtuje porovnateľný poplatok. Skutočné platby sa cez CBAM začali vyberať 1. januára 2026 (EUR-Lex).

Nejde o drobné. Certifikáty CBAM stáli v druhom štvrťroku 2026 75,28 eura za tonu CO₂ (Argus, SteelOrbis). Pri takejto cene každé rozhodnutie o tom, kto dostane povolenky zadarmo, presúva reálne peniaze.

Pred septembrovým hlasovaním sa spor rozdelil na dva tábory. Približne 40 priemyselných skupín vrátane BASF, thyssenkrupp a ArcelorMittal žiada politický zásah proti rastúcim nákladom ETS a varuje pred zatváraním závodov či presunom výroby (Finanzen.net). Európska ľudová strana stojí na ich strane a tlačí na komisára pre klímu Wopkeho Hoekstru, aby bezplatné povolenky predĺžil aj za rok 2030 (Euronews).

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie však 6. júla schválil pomerom 56 ku 11 prísnejší text CBAM. Rozšíril pôsobnosť systému približne na 180 nadväzujúcich výrobkov, napríklad autodiely a domáce spotrebiče, a odmietol, aby medzinárodné uhlíkové kredity nahrádzali európske povolenky (Európsky parlament). Výbor tak ide do septembrového hlasovania priamo proti priemyselnej loby.

Nemecké emisie klesli, lebo továrne menej vyrábali

Energeticky náročný priemysel v Nemecku vypustil v roku 2025 97 miliónov ton CO₂, čo bolo o 5,5 % menej. Nemecká environmentálna agentúra však pokles pripísala nižšej výrobe a slabému dopytu, nie čistým investíciám (Umweltbundesamt). Keď sa znížil výkon fabrík, znížili sa aj emisie. Investigatívne zistenia ukázali, že samotný BASF od roku 2013 získal výhodu 4,7 miliardy eur v bezplatných certifikátoch a ďalších 800 miliónov eur na príjmoch z obchodovania (Correctiv). Bezplatné povolenky transformáciu nespustili. Dotovali pokračovanie starého modelu.

Švédsko ukazuje opačný prípad. SSAB investuje približne 6 miliárd eur do nahradenia uhlia vodíkom pri výrobe ocele (Cyprus Mail/Reuters). Každý ďalší rok, počas ktorého konkurenti dostávajú povolenky zadarmo, znižuje návratnosť tejto stávky. Švédsko zaplatilo ako prvé a teraz sleduje, či Brusel odmení tých, ktorí neinvestovali.

Taliansko odhaľuje rozkol vnútri samotného priemyslu. Výrobcovia ocele na začiatku reťazca chcú ochranu CBAM pred lacnejšími zahraničnými konkurentmi. Výrobcovia áut, spotrebičov a strojov ďalej v reťazci chcú odložiť rozšírenie CBAM na rok 2030, pretože im zdražuje oceľ a hliník ako vstupy (SteelOrbis). Poľsko s priemyselnými cenami elektriny okolo 170 až 194 eur/MWh a uhoľnou sieťou najtvrdšie tlačí na pomalšie znižovanie emisného stropu a dlhšie bezplatné povolenky (WP, RMF24).

September rozhodne, či bude uhlíková hranica fungovať

Septembrové hlasovanie rozhodne, koľko si dovozcovia budú môcť odpočítať, keď tvrdia, že cenu uhlíka už zaplatili v zahraničí. Ak budú pravidlá odpočtu príliš štedré, dovozcovia systém obídu a hraničný poplatok stratí zmysel. Ak budú príliš prísne, vývozcovia z krajín s čiastočným spoplatnením uhlíka ho budú vnímať ako skryté clo.

EÚ si vyberá medzi dvoma skupinami: firmami, ktoré už minuli miliardy na dekarbonizáciu, a firmami, ktoré brali bezplatné povolenky a ďalej vypúšťali emisie. Verejné dôkazy uvedené v tomto materiáli neukazujú, že predĺženie bezplatných povoleniek prináša záväzné investície do čistej výroby. Nemecké emisie klesli preto, že klesol dopyt. Dáta hovoria, že úľavy chránia zavedené podniky; nemenia ich.