EÚ dá energii €50 billion priestoru

Desať členských štátov EÚ je dnes v postupe pri nadmernom schodku, teda v režime, v ktorom Európska komisia formálne konštatuje, že vláda míňa nad rámec pravidiel. Komisia chce teraz štátom umožniť, aby si v rokoch 2026 až 2028 mohli z výpočtu schodku každý rok odpočítať energetické výdavky do výšky 0,3 % HDP. V celej EÚ by to znamenalo približne 50 miliárd eur ročne dodatočného rozpočtového priestoru (Bloomberg). Lenže logika návrhu je regresívna: najväčší priestor dostanú krajiny so zdravšími verejnými financiami, kým štáty pod najväčším fiškálnym tlakom získajú takmer nič.

Ako výnimka funguje

Po reforme európskych rozpočtových pravidiel, teda Paktu stability a rastu (upraveného v apríli 2024), má každý členský štát určený strop, ako rýchlo mu môžu rásť výdavky. Ak ho v jednom roku prekročí o viac než 0,3 % HDP, prípadne kumulatívne o 0,6 %, Komisia môže žiadať škrty (CEPR/VoxEU).

Energetický návrh zavádza výnimku z tohto pravidla. Oprávnené zelené investície, napríklad modernizácia sietí, batériové úložiská a obnoviteľné zdroje, by sa do výdavkového stropu nezapočítavali (návrh poznámky Rady, marec 2026). Dotácie na palivá, plošné cenové stropy a všeobecné znižovanie DPH sú z návrhu výslovne vylúčené. Výnimka kopíruje obrannú únikovú doložku, ktorú už využíva 17 členských štátov, a zmestí sa do rovnakého balíka 1,5 % HDP. Nejde teda o nové peniaze, ale o preskupenie už existujúceho priestoru.

Kto peniaze získa a kto zostane mimo

Francúzsko má schodok približne 5,1 % HDP, je už v postupe pri nadmernom schodku a k novej flexibilite sa fakticky nedostane. Vláda Sébastiena Lecornua preto zmrazila 3,2 miliardy eur v rozpočtových kreditoch a zrušila ďalších 847 miliónov eur naprieč ministerstvami, aby financovala aj obmedzenú energetickú pomoc. Žiadny francúzsky predstaviteľ sa k vylúčeniu verejne nevyjadril.

Taliansko so schodkom okolo 3,1 % z postupu odchádza a môže využiť približne 6,5 miliardy eur ročne. Komisia však oprávnené výdavky obmedzila na zelené investície a odmietla snahu Ríma zahrnúť široké znižovanie spotrebných daní z palív (Euronews). Portugalsko so schodkom len 0,1 % má najväčší priestor zo všetkých. Krajina, ktorá kedysi potrebovala záchranný program, dnes pohodlne spĺňa podmienky na flexibilitu, ktorú potrebuje najmenej.

Najviac priestoru tak získajú vlády s najsilnejšími rozpočtami. Tam, kde energetická chudoba zasahuje najtvrdšie, bude priestor najmenší.

Nemecko blokuje to, čo samo používa

Nemecká vláda Friedricha Merza označila širšie rozpočtové rozšírenie Komisie za „neprijateľné v čase, keď všetky členské štáty vyvíjajú významné konsolidačné úsilie“. Švédska ministerka pre európske záležitosti to povedala priamejšie: „Neexistujú peniaze zadarmo“.

Samotný Berlín má pritom schodok približne 4 % HDP, teda výrazne nad trojpercentným limitom, a vlastnú ústavnú dlhovú brzdu obišiel cez 500-miliardový mimorozpočtový infraštruktúrny fond. Rímu a Madridu tak Berlín káže fiškálnu disciplínu, zatiaľ čo doma používa účtovníctvo, ktoré rovnaký problém presúva mimo hlavného rozpočtu.

Daň, ktorú nikto nechce vyberať

Kým vlády rozširujú schodky, aby chránili spotrebiteľov, energetické firmy si nechávajú mimoriadne zisky, teda nadmerné výnosy z nezvyčajne vysokých veľkoobchodných cien. Päť krajín v apríli 2026 žiadalo európsku daň z týchto ziskov. Komisia prenechala rozhodnutie národným vládam. Taliansko zvýšilo regionálnu daň z podnikania pre energetické firmy z 3,9 % na 5,9 %. Žiadna iná veľká ekonomika v tomto cykle nezaviedla významnú daň z mimoriadnych ziskov. Fiškálne náklady tak nesú daňovníci, marža zostáva výrobcom energie.

Európska centrálna banka upozornila, že „akákoľvek odchýlka od princípov dočasnosti, zacielenia a prispôsobenia by bola kontraproduktívna a mohla by viesť k odlišnej menovopolitickej reakcii“. Pred EÚ tak stojí jednoduchá otázka: môže sa rámec, ktorý ponúka rozpočtový priestor najmä tým, ktorí ho nepotrebujú, a zároveň z neho vytláča tých, ktorí ho potrebujú najviac, ešte nazývať spoločný?