EÚ predĺži bezplatné emisné povolenky

Európska komisia 17. júla navrhla spomaliť znižovanie emisného stropu a predĺžiť bezplatné povolenky pre ťažký priemysel najmenej do roku 2037. Továrne by za ne mali preukázať, že investujú do čistejšej výroby (tlačová správa Komisie, Le Monde). Zatiaľ však neexistujú verejné pravidlá, ktoré by určovali, čo sa bude počítať ako dôveryhodný investičný plán a čo sa stane firmám, ktoré povolenky dostanú, no sľúbené investície nedodajú (posúdenie vplyvov Komisie).

Pomalší tlak

Európsky systém obchodovania s emisiami, známy ako ETS, je trh typu cap-and-trade. Elektrárne a továrne musia mať jednu povolenku na každú tonu vypusteného CO₂. Keď sa celkový strop každý rok znižuje, povoleniek je menej a ich cena rastie. Firmy potom buď znižujú emisie, alebo investujú do čistejších technológií.

Komisia teraz navrhuje, aby sa tento tlak zmiernil. Od roku 2031 do roku 2035 by emisný strop klesal o 3,7 % ročne a od roku 2036 do roku 2040 už len o 1,7 %. Dnes sa počíta s tempom 4,3 až 4,4 % (tlačová správa Komisie, Reuters). V obehu by tak zostalo viac povoleniek. Cenový signál, ktorý má tlačiť továrne k čistejšej výrobe, by zoslabol.

Bezplatné povolenky pre oceliarne, cementárne a chemický priemysel majú byť viazané na podmienky. Firmy by dostali 80 % po predložení schváleného investičného plánu a zvyšných 20 % až po preukázaní, že ho splnili (posúdenie vplyvov Komisie). Nová Priemyselná dekarbonizačná banka by zároveň rozdelila 400 miliónov povoleniek ako dodatočnú podporu investícií (S&P Global).

Kto získava a kto platí

Najviac získavajú energeticky náročné továrne. Nemecko, ktoré má silnú základňu oceliarní a chemických závodov, patrí medzi hlavných príjemcov takéhoto nastavenia (Deutschlandfunk). Poľsko viedlo koalíciu dvanástich krajín, ktoré tlačili na pomalšie znižovanie emisného stropu, a návrh označilo za „míľnik“ (Energetyka24).

Naopak, firmy, ktoré už stavili na zelenú výrobu, tým strácajú časovú výhodu. Švédske oceliarne SSAB a Stegra investovali veľké sumy do ocele vyrábanej s využitím vodíka. Ich obchodný predpoklad bol jednoduchý: rastúca cena uhlíka postupne zdraží konvenčnú oceľ natoľko, že čistejší výrobok bude cenovo konkurencieschopný. Ak konvenční výrobcovia dostanú viac bezplatných povoleniek a viac času, tento bod sa posunie ďalej do budúcnosti.

Zasiahne to aj štátne rozpočty. Príjmy z aukcií povoleniek v systéme ETS dosiahli od roku 2013 približne 260 až 270 miliárd eur, pričom väčšina peňazí skončila vo všeobecných rozpočtoch vlád (Update EU). Komisia teraz navrhuje, aby najmenej 50 % budúcich aukčných príjmov smerovalo na dekarbonizáciu priemyslu (Europa Press, tlačová správa Komisie). Pre národné klimatické fondy a všeobecné rozpočty to znamená menej voľných peňazí.

Chýbajúce pravidlá

Istá flexibilita má ekonomické opodstatnenie. Oceliareň nemôže prejsť na vodík skôr, než existuje infraštruktúra, ktorá jej ho spoľahlivo dodá. Dať priemyslu čas na takýto prechod dáva zmysel.

Problém je v tom, že návrh zatiaľ neobsahuje verejnú šablónu dôveryhodného investičného plánu. Nie je jasné, kto určí kritériá, kto bude kontrolovať ich plnenie a čo sa stane, ak firma povolenky využije, no investície odloží. Komisia tvrdí, že pravidlá stanoví delegovanými aktmi, teda sekundárnou legislatívou, ktorú pripravuje sama Komisia bez plnohodnotného hlasovania Európskeho parlamentu. Pri dohode takéhoto rozsahu prichádza mechanizmus vymáhania neskoro.

Environmentálne organizácie Bellona a European Environmental Bureau tvrdia, že návrh oslabuje uhlíkový trh naraz z viacerých strán: pomalším znižovaním stropu, väčším objemom bezplatných povoleniek aj slabším mechanizmom na sťahovanie prebytočných povoleniek z obehu (Bellona, EEB). Ak priemysel zníži emisie menej, rozdiel bude potrebné dohnať inde, napríklad v doprave alebo vykurovaní domácností, kde sú úspory často drahšie a politicky citlivejšie.

Komisia navrhla priemyselnú dotáciu financovanú slabším uhlíkovým signálom. Zatiaľ však nepredložila pravidlá, ktoré z tejto dotácie urobia skutočnú investičnú povinnosť.