EÚ viazne na mandáte k Rusku

Európska únia sa približuje k rozhodnutiu, či vymenuje osobitného zástupcu pre mierové rokovania s Ruskom. Problém je v pravidlách, ktoré si Únia sama nastavila v zmluvách: diplomata môže vybrať väčšinou, no odkaz, s ktorým by mal ísť do Moskvy, potrebuje súhlas všetkých 27 vlád. Mesiac pred rozhodnutím sú kandidáti sporní, Moskva odmieta samotný rámec rokovaní a členské štáty, ktoré majú hovoriť jedným hlasom, už skúšajú vlastné kanály.

Problém s kandidátmi

Vladimir Putin 9. mája označil za preferovaného európskeho partnera na rokovania bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera. Ten roky pôsobil v predstavenstvách ruských energetických firiem. „Zo všetkých európskych politikov by som uprednostnil rokovania so Schröderom,“ povedal Putin na tlačovej konferencii ku Dňu víťazstva (Deutschlandfunk). Berlín to označil za „falošnú ponuku“ a súčasť ruskej „hybridnej stratégie“ (Euronews). Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallas povedala, že prijatie ruského návrhu by znamenalo, že Schröder by „sedel na oboch stranách stola“ (Spiegel, Kyiv Independent).

Odmietnutie Schrödera otvorilo skutočnú debatu o mene vyslanca. Angela Merkel sa potom sama vylúčila s argumentom, že sprostredkovateľ bez politickej moci nemá u Putina dôveryhodnosť (Open Online). Táto logika oslabuje každého bývalého štátnika na zozname, od Draghiho cez Prodiho po Niinistöa, a zužuje výber na úradujúcich lídrov. Ako najsilnejší kandidát sa ukazuje fínsky prezident Alexander Stubb. Denníku Corriere della Sera 11. mája povedal, že „nastal čas, aby Európa hovorila s Ruskom“, no zároveň trval na tom, že dialóg musí vychádzať z pozície sily, mať jasný mandát a súhlas Ukrajiny (Yle, Polsat News).

O úlohu sa 11. mája prihlásila aj samotná Kallas, no diplomatické zdroje neskôr pre Politico uviedli, že sa z výberu stiahla. Jej tvrdý postoj k Rusku robí seriózny kontakt s Moskvou málo pravdepodobným (1news.az). Kremeľ to potvrdil otvorene. Hovorca Dmitrij Peskov povedal, že „v záujme Kallas je nebyť vyjednávačkou“ (Azernews).

Inštitucionálna pasca

Podľa článku 33 Zmluvy o Európskej únii možno osobitného zástupcu vymenovať kvalifikovanou väčšinou, teda systémom, v ktorom majú veľké krajiny väčšiu váhu a jeden štát nevie rozhodnutie zablokovať sám. Maďarsko ani Slovensko preto nemôžu vetovať konkrétnu osobu. Skutočný mandát vyslanca, čiže pozície, ktoré by mal niesť do Moskvy, však v Rade potrebuje jednomyseľnosť. To znamená, že obsah vie zablokovať ktorákoľvek vláda (BST-Europe, Euronews). Únia si teda vie vybrať diplomata, no nevie ho vybaviť spoločnou pozíciou.

Robert Fico už ukázal, ako tento problém vyzerá v praxi. V dňoch 8. a 9. mája odletel do Moskvy, dve hodiny rokoval s Putinom a tvrdil, že nesie odkaz od Zelenského, všetko bez koordinácie s EÚ (Netky.sk, TA3). Nemecký kancelár Merz v reakcii zrušil plánovanú návštevu Bratislavy. Poľsko si buduje paralelnú líniu cez Bukureštskú deviatku, zoskupenie východných členov NATO, ktoré 13. mája vyhlásilo, že každý mier musí byť „spravodlivý“ voči východnému krídlu. Prezident Nawrocki pritom pripomenul riziko, že veľmoci budú rokovať ponad hlavy menších štátov (PISM).

Čo chce Moskva

Hovorca Kremľa Peskov 14. mája povedal, že Európa „nemôže byť sprostredkovateľom v dobrej viere“, pretože je „fakticky priamym účastníkom vojny“ (The Moscow Times). Ruské podmienky sa od júna 2024 nezmenili. Ukrajina sa má pred začiatkom rokovaní stiahnuť zo štyroch oblastí a vzdať sa členstva v NATO. Washington si zároveň nárokuje výlučnú sprostredkovateľskú úlohu; minister zahraničných vecí Rubio 14. mája vyhlásil, že „sme jediná krajina na svete, ktorá môže sprostredkovať“.

Tlak na európskeho vyslanca však neprišiel z Bruselu, ale z Kyjeva. Zelenskyj na aprílovom summite na Cypre povedal, že Európa musí byť „pri rokovacom stole“, a jeho minister zahraničných vecí navrhol ako prvý konkrétny výsledok sprostredkovaný Európou prímerie týkajúce sa letísk (Kyiv Independent, Ukrainian Pravda). Ukrajina nechce neutrálneho makléra, ale zástancu pri stole. Práve to formuje celý výber: kandidáta dosť tvrdého pre Kyjev odmietne Moskva, kandidát prijateľný pre Moskvu bude neprijateľný takmer pre všetkých ostatných.

Rozhodovanie má tri kroky: neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí vo formáte Gymnich 27. a 28. mája, formálne zasadnutie Rady 15. júna a summit Európskej rady 18. a 19. júna. Dovtedy bude musieť Európa odpovedať na otázku, ktorej sa tri roky vyhýbala: čo presne chce Rusku povedať.