EÚ povolila Nemecku dvojité dotácie pre priemysel

Európska komisia umožňuje Nemecku, aby v roku 2026 spojilo dve formy štátnej pomoci na tú istú spotrebu elektriny. Oprávnené fabriky budú môcť naraz čerpať kompenzáciu nákladov na elektrinu aj novšiu berlínsku priemyselnú cenu elektriny. Pre nemecký ťažký priemysel to znamená nižšie účty za energiu. Pre EÚ je to test, či hospodárska súťaž ešte stojí na spoločných pravidlách, alebo čoraz viac na tom, kto má väčší rozpočtový priestor.

Širšia nemecká úľava môže podľa odhadov zvýšiť rozpočtové náklady približne o 1 mld. EUR. Priemyselná cena elektriny je súčasťou nemeckej schémy v hodnote asi 3,8 mld. EUR na roky 2026 až 2028, pri ktorej sa cieľová cena pre oprávnenú spotrebu pohybuje okolo 50 EUR/MWh. Právny priestor vytvára dočasný krízový rámec Komisie, teda mimoriadne pravidlá štátnej pomoci, ktoré nechávajú núdzové dotácie otvorené do 31. decembra 2026.

Ako zľava funguje

Kompenzácia ceny elektriny vracia firmám časť uhlíkových nákladov, ktoré sú skryté v účtoch za elektrinu. Priemyselná cena elektriny znižuje účet priamo. Nemecký zisk spočíva v tom, že podniky si už nemusia vyberať jednu z možností: tá istá megawatthodina môže dostať obe podpory. Nemecké oceliarne to opisujú ako dvojitý mechanizmus úľavy pre energeticky náročných odberateľov.

Dôležitá je aritmetika, ale ešte dôležitejší je mechanizmus. Berlín pokrýva takú časť veľkoobchodných nákladov, aby sa oprávnená spotreba priblížila k 50 EUR/MWh. Podľa krízových pravidiel sa pomoc pre energeticky náročné podniky môže zvýšiť z 50 % na 70 % oprávnených nákladov na elektrinu bez dodatočných podmienok na zelené investície.

Nemecko má skutočný priemyselný problém. Energeticky náročné odvetvia zamestnávajú takmer 1 milión ľudí a vytvárajú približne 17 % hrubej pridanej hodnoty v priemysle. Produkcia zostáva asi 12 % pod úrovňou spred pandémie a energeticky náročná výroba bola v apríli 2026 len 0,9 % nad úrovňou spred roka. Berlín kupuje čas slabým fabrikám, neodmeňuje boom.

Náklady sa presúvajú cez hranice

Najprv získavajú nemecké závody. Najprv platia nemeckí daňovníci. Tlak sa potom presúva na jednotný trh, pretože konkurenti predávajú do rovnakých európskych dodávateľských reťazcov bez rovnakej rozpočtovej opory.

Účty fabrík za elektrinu nie sú len veľkoobchodná cena energie. Zahŕňajú sieťové poplatky, dane, odvody a hedging, teda vopred uzavreté kontrakty, ktoré firmy chránia pred výkyvmi trhu. Francúzsko ukazuje, kde je problém: tarify vysokonapäťových sietí pre odberateľov vrátane veľkých priemyselných podnikov sa od 1. augusta 2026 zvýšia v priemere o 3,34 %. Francúzska chemička alebo oceliareň môže mať prístup k nízkouhlíkovej elektrine, no stále súťaží s nemeckými závodmi, ktorým konečný účet znižujú federálne peniaze.

Taliansko stojí pred tvrdším kompromisom. Jeho firmy už v roku 2025 platili priemerné náklady na elektrinu 278 EUR/MWh, zatiaľ čo v Nemecku to bolo 242 EUR/MWh, vo Francúzsku 183 EUR/MWh a v Španielsku 171 EUR/MWh. Rím môže myšlienku napodobniť, len ťažko však v rovnakom rozsahu: taliansky parlamentný rozpočtový úrad odhaduje schodok v roku 2026 na 2,9 % HDP a dlh na 138,6 % HDP. Dorovnávanie Nemecka by mohlo znamenať viac dlhu na riešenie problému s cenou energie.

Poľsko je na oboch stranách účtu. Nemecký priemysel nakupuje od poľských dodávateľov, takže udržanie nemeckých fabrík v prevádzke podporuje objednávky za hranicou. Poľské firmy so spotrebou 500 až 2 000 MWh však už čelia nákladom na elektrinu 19,15 EUR za 100 kWh, čo je nad priemerom EÚ 18,37 EUR. Nemecká dotácia tak môže chrániť poľský dopyt na vstupe a zároveň poškodzovať poľských výrobcov na výstupe.

Švédsko rieši najmä pravidlá. Juhošvédska cenová zóna SE4 má ceny približne na úrovni Nemecka a švédsky priemysel chce elektrifikáciu pri stabilných pravidlách EÚ. Ak sa podobné ceny stretnú s nerovnakými dotáciami, výhoda nevzniká z produktivity, ale z verejných rozpočtov.

Čo ešte treba preveriť

Kľúčovým chýbajúcim dokumentom zostáva celé rozhodnutie Komisie, ktoré povoľuje kumuláciu pomoci na ten istý objem elektriny. Všeobecný rámec štátnej pomoci je verejný, no z dostupných materiálov nie je jasné, aké záruky Nemecko ponúklo, kto presne bude môcť pomoc čerpať a ako sa bude kontrolovať.

Chýba aj čistá mapa po jednotlivých závodoch, ktorá by ukázala, kto dostáva vrstvenú úľavu. Eurostat upozorňuje, že ceny elektriny pre podniky sa líšia podľa pásma spotreby a zahŕňajú energiu, dodávku, sieťové náklady, dane a odvody. Národné priemery preto môžu zakrývať rovnako veľa, ako odhaľujú.

Nemecké oceliarne už žiadajú trvalú celkovú priemyselnú cenu elektriny 50 EUR/MWh. Ak sa dočasná krízová pomoc zmení na stály nemecký nárok, váhy jednotného trhu sa odklonia od spoločnej disciplíny k členskému štátu, ktorý dokáže minúť najviac.