EÚ chýba 9 000 relokácií

Grécki pohraničníci začali 12. júna robiť sedemdňové azylové preverovanie podľa prepracovaného migračného systému EÚ. V ten istý deň nemecký minister vnútra potvrdil, že kontroly na vnútorných hraniciach zostanú najmenej do septembra. Obe krajiny sa riadia tými istými desiatimi právnymi aktmi. V praxi ich však zavádzajú za veľmi odlišných podmienok.

Pakt vyžaduje, aby každá krajina EÚ do siedmich dní preverila ľudí, ktorí prišli neregulárne, urobila biometrické kontroly cez Eurodac, spoločnú európsku databázu odtlačkov prstov, a zaradila ich do azylového alebo návratového konania. Väčšina pravidiel má formu nariadení, takže platia priamo bez toho, aby ich museli schvaľovať národné parlamenty. Priama uplatniteľnosť však neznamená, že systém začne fungovať sám. Štáty musia určiť zodpovedné úrady, vyškoliť pracovníkov, pripraviť zariadenia a prepojiť databázy.

Rýchle plnenie, vládne skratky a tlak na úrady

Litva prijala celý legislatívny balík, poverila ombudsmanský úrad monitorovaním práv a vyčlenila 73,9 mil. EUR z fondov EÚ (Lrytas). S Cyprom podpísala dvojstrannú dohodu o premiestnení 58 ľudí a za zvyšok svojej solidárnej povinnosti zaplatila 1,14 mil. EUR (LRT). Čísla sú malé, ale mechanizmus funguje.

Francúzsko uprednostnilo rýchlosť pred kontrolou. Vláda predložila splnomocňovací zákon, ktorý jej umožní prispôsobiť francúzske právo vládnymi nariadeniami namiesto toho, aby parlament preberal pakt článok po článku (Vie publique). Le Monde napísal, že právnici, úrady aj mimovládne organizácie sa teraz pohybujú v zmesi dekrétov, vyhlášok a obežníkov, teda v „zóne právnej neistoty“.

Holandsko k európskym požiadavkám pridalo vlastné obmedzenia: ruší trvalé azylové povolenia a sprísňuje zlučovanie rodín. IND, holandský imigračný úrad, varoval, že kombinácia nových povinností môže službu preťažiť. Krajine stále chýba približne 23 000 miest v prijímacích zariadeniach a 100 z 342 obcí neposkytuje žiadne ubytovanie (DutchNews).

Politické odmietnutie v jazyku plnenia pravidiel

Poľsko získalo dočasnú, jednoročnú výnimku zo solidárneho mechanizmu na rok 2026. Európska komisia ju odôvodnila tým, že Poľsko hostí viac ako milión ukrajinských utečencov a zároveň čelí instrumentalizovanej migrácii na hranici s Bieloruskom (Onet). Ministerstvo vnútra potom vyhlásilo, že Poľsko „nebude prijímať migrantov z iných štátov ani znášať súvisiace náklady“. Jednoročnú výnimku tak preložilo do jazyka trvalého opt-outu.

Berlín tvrdí, že pakt obmedzí neregulárne sekundárne pohyby, teda presuny žiadateľov o azyl medzi členskými štátmi, a tým odstráni potrebu vnútorných hraničných kontrol. Minister vnútra Alexander Dobrindt ich napriek tomu ponecháva najmenej do 15. septembra 2026, bez toho, aby zverejnil kritérium na ich zrušenie. Zriadiť centrá na spracovanie sekundárnej migrácie chcú len tri zo šestnástich nemeckých spolkových krajín (Tagesschau).

Solidarita zriedená ešte pred štartom

Mechanizmus zdieľania záťaže mal zabrániť tomu, aby krajiny na vonkajšej hranici, najmä Grécko a Taliansko, niesli azylový tlak samy. Právny text stanovuje ročné minimá: 30 000 premiestnení a 600 mil. EUR vo finančných príspevkoch (otázky a odpovede Komisie).

Členské štáty prisľúbili menej. Podľa Euronews sa výsledok na rok 2026 zastavil na 21 000 premiestneniach a 420 mil. EUR. Skutočné čísla klesnú ešte nižšie po započítaní výnimiek, akou je tá poľská.

Grécko prijalo vykonávací zákon 9. júna (gr.euronews.com) a preverovanie aj hraničné konania už spustilo. Human Rights Watch upozornila, že nezávislé monitorovanie, ktoré pakt vyžaduje, automaticky nesiaha na miesta, kde dochádza k nátlakovým praktikám na hraniciach. Pravidlá garantujú prítomnosť monitorov na miestach preverovania. Nepokrývajú však to, čo sa deje predtým, ako sa človek do systému vôbec dostane.

Európska komisia môže začať konanie o porušení práva EÚ a vymáhať nezaplatené solidárne príspevky. Nemôže však riadiť azylové úrady, obsadiť hraničné stanovištia personálom ani postaviť prijímacie zariadenia. Poľská výnimka sa bude obnovovať v decembri 2026. Vtedy sa prvýkrát ukáže, či solidárne povinnosti vydržia tlak národnej politiky.