Dohoda EÚ s Nigériou čaká na europoslancov

V utorok 10. novembra podpísali v Abuji eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner a nigérijská ministerka zahraničných vecí Bianca Odumegwu-Ojukwu prvú dohodu o readmisii medzi EÚ a Nigériou, informovala rakúska stanica ORF (ORF). Dohoda má urýchliť vyhosťovanie Nigérijčanov, ktorí nemajú právo zostať v Európe. Zatiaľ však nemá právnu silu, jej pravidlá nie sú verejné a návraty stále závisia od cestovných dokladov, ktoré môžu vydať iba nigérijské úrady.

Podpísaný text, ktorý verejnosť nevidela

Dohoda o readmisii zaväzuje krajinu prijať späť ľudí, ktorí nemajú právo zostať na území druhej strany, keď už existuje zákonné rozhodnutie o ich odchode. O tom, kto má nárok na azyl, nerozhoduje. Pravidlá pre azyl zostávajú nezmenené.

Utorňajší podpis je prvým z troch krokov. Rada EÚ, v ktorej zasadajú ministri členských štátov, ho povolila iba s tým, že dohodu treba ešte formálne uzavrieť (rozhodnutie Rady o podpise). Najprv musia súhlasiť poslanci Európskeho parlamentu a až potom môžu ministri dať konečný súhlas (poznámka Rady).

Verejnosť tak nemôže posúdiť, čo by tieto hlasovania schvaľovali. Podpísaný text s označením ST 12944/26 nesie značku LIMITE, ktorou Rada označuje dokumenty s obmedzeným prístupom. Zverejniť ho má až spolu s rozhodnutím o konečnom schválení (rakúsky parlament).

Jediný verejný opis návrhu podal írsky štátny tajomník Colm Brophy. V Dáil, dolnej komore írskeho parlamentu, povedal, že text stanovuje lehoty na vydávanie cestovných dokladov a vzťahuje sa aj na niektorých ľudí bez štátnej príslušnosti a občanov tretích krajín, teda ľudí, ktorí nie sú občanmi Nigérie ani EÚ (rozprava v Dáil). Práve tieto lehoty by mohli ovplyvniť výsledok konaní. Išlo však o ministrovo zhrnutie návrhu, nie o znenie podpísaných ustanovení.

Prečo rokovania trvali desať rokov

Ministri poverili Európsku komisiu rokovaním 12. septembra 2016. Ešte v roku 2024 Rada vo svojej správe o pokroku uvádzala otázku, na ktorú stále čakala odpoveď nigérijského ministerstva spravodlivosti (správa Rady z roku 2024).

Abuja chcela viac než dohodu o návratoch. Nigérijské ministerstvo zahraničných vecí žiadalo podporu pri opätovnom začlenení navrátilcov, pomoc s infraštruktúrou a viac legálnych možností, ako môžu Nigérijčania pracovať v Európe (nigérijské ministerstvo zahraničných vecí). Keď vyjednávači 23. marca 2026 parafovali text, spoločné vyhlásenie presunulo rokovania o legálnej migrácii a vízach do budúcich rozhovorov (marcové vyhlásenie).

Každá strana tak má v rukách niečo, čo potrebuje druhá. Nigérijské požiadavky závisia od neskorších európskych rozhodnutí, z ktorých mnohé prijímajú vlády jednotlivých štátov. Európa zase potrebuje spoluprácu Nigérie pri každom vyhostenom človeku, ktorý nemá platný pas.

Rozdiel medzi rozhodnutiami a návratmi

Návraty sa uskutočňujú aj bez tejto dohody. Charterský let, ktorý monitoroval taliansky orgán dohliadajúci na ľudí pozbavených slobody, pristál v Lagose 26. septembra. Na palube bolo 58 ľudí, z toho 46 z Talianska (taliansky monitor návratov).

Rozsah problému ukazuje obmedzené hodnotenie Európskej komisie, ktoré zverejnil Statewatch. V roku 2023 vydali krajiny EÚ 11 120 rozhodnutí o návrate Nigérijčanov, uskutočnili však 1 175 návratov. Zároveň poslali Nigérii 1 873 žiadostí o prijatie ľudí späť a vydaných bolo 857 núdzových cestovných dokladov (Statewatch). Tieto čísla nesledujú tých istých ľudí v čase. Ukazujú veľký rozdiel medzi rozhodnutiami a uskutočnenými návratmi, no neodhaľujú, v ktorej fáze sa jednotlivé prípady zastavia.

Skúsenosti z minulosti nedávajú veľký dôvod očakávať, že samotný podpis túto medzeru odstráni. Európsky dvor audítorov zistil, že v rokoch 2014 až 2018 sa priemerná miera návratov do Nigérie pohybovala okolo 25 %. Návratnosť pritom nerástla automaticky spolu s pokrokom v rokovaniach o readmisii (Európsky dvor audítorov).

Niektoré správy predbehli dostupné dôkazy. Holandský denník De Telegraaf napísal, že zamietnutí migranti budú posielaní späť do 30 dní (De Telegraaf). Táto 30-dňová lehota pochádza zo samostatnej Dohody zo Samoy, partnerskej zmluvy EÚ s africkými, karibskými a tichomorskými štátmi. Určuje, dokedy treba odpovedať na žiadosť o prijatie človeka späť, nie dokedy ho treba dopraviť lietadlom (Dohoda zo Samoy).

Dohoda, ktorú podpísal Brunner, formalizuje postup, ktorý Taliansko a ďalšie krajiny už uplatňujú v jednotlivých prípadoch. Jej možnou výhodou sú spoločné lehoty a pravidlá pre doklady, ktoré verejnosť zatiaľ nepozná. Pred hlasovaním europoslancov musí Rada text predložiť; pri konečnom schválení ho má podľa svojho prísľubu zverejniť. Európska komisia, ktorej vlastné hodnotenie prinieslo údaje za rok 2023, môže ukázať, či potom pribudnú žiadosti, doklady a uskutočnené návraty. Kým sa nestane jedno aj druhé, rýchlejšie vyhosťovanie do Nigérie zostáva oficiálnym prísľubom. Samotný podpis nič nedokazuje o tom, či sa návraty zrýchlia.