Presun moci v EÚ napreduje

Keď sa 1. a 2. septembra stretli ministri zahraničných vecí EÚ v Druids Glen vo Wicklowe na polročnom Gymnichu, teda neformálnom stretnutí určenom na otvorenú debatu, nie na prijímanie záväzných rozhodnutí, pozornosť si delili dva reformné návrhy (EEAS, The Journal). Oba sľubujú rýchlejšiu a súdržnejšiu zahraničnú politiku. V praxi sa však môže pohnúť najmä reforma, ktorá by sústredila viac moci v Komisii. Ťažšia časť, obmedzenie národného veta, zostáva zaseknutá na pravidle, ktoré sa sama pokúša zmeniť.

Kallas má titul, ale nie nástroje

Šéfka zahraničnej politiky EÚ, vysoká predstaviteľka Kaja Kallas, má koordinovať všetko, čo Únia robí navonok. Lenže peniaze a úradníci pre rozvojovú pomoc, obranný priemysel, humanitárnu pomoc či susedskú politiku sú rozdelené medzi samostatné útvary Európskej komisie, ktoré Kallas neriadi (Le Monde, Euronews).

Paríž a Berlín chcú túto medzeru zmenšiť. V júlových záveroch spoločnej ministerskej rady žiadali reformu štruktúr pre vonkajšiu činnosť EÚ a ako moment na spustenie formálnej práce označili októbrovú Európsku radu, kde hlavy štátov a vlád určujú politický smer Únie (Elysée, Bundesregierung). Podľa zverejnených informácií by riešenie priblížilo tieto nástroje ku Kallas. Cena je v tom, že by sa zároveň pevnejšie zaradila do riadiacej línie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen (Politico).

Diplomatická služba EÚ, teda Európska služba pre vonkajšiu činnosť, je hybrid zložený z národných diplomacií, Komisie a sekretariátu Rady. Po reforme by sa mala viac sústrediť na stratégiu a vojenské misie, nie na správu rozpočtov a programov. Znamenalo by to, že služba by mohla stratiť kontrolu nad peniazmi, personálnymi nomináciami a určovaním agendy, hoci jej šéfka by získala prístup k širšiemu súboru nástrojov (EUPerspectives). Verejný francúzsko-nemecký dokument zatiaľ neexistuje. Návrh stojí na únikoch, ktoré viaceré médiá opisujú podobne, ale jeho detaily nie sú potvrdené.

Táto reforma sa môže hýbať pomerne rýchlo, lebo si vyžaduje zmenu rozhodnutia Rady z roku 2010, ktorým vznikla Európska služba pre vonkajšiu činnosť, nie otvorenie zakladacích zmlúv EÚ (Council Decision 2010/427/EU).

Problém veta zostáva zamknutý

Druhá línia ide hlbšie. Neformálny dokument 11 krajín vrátane Francúzska, Nemecka, Rakúska, Holandska, Španielska a Švédska navrhuje kódex správania proti obštrukčným vetám v zahraničnej politike (ANSA, Euronews). Podľa zmlúv EÚ si rozhodnutia v zahraničnej a bezpečnostnej politike vyžadujú jednomyseľnosť: jedna vláda môže zablokovať sankcie alebo reakciu na krízu aj vtedy, keď s nimi súhlasí zvyšných 26 štátov (Article 31 TEU).

Dokument odporúča konštruktívne zdržanie sa, teda postup, pri ktorom krajina ustúpi nabok namiesto toho, aby rozhodnutie zablokovala. Vlády zároveň vyzýva, aby z otázok zahraničnej politiky nerobili rukojemníkov nesúvisiacich požiadaviek. A žiada hľadanie ciest ku kvalifikovanej väčšine, pri ktorej rozhodnutia neprechádzajú konsenzom, ale váženou väčšinou štátov. Tento nástroj už má precedens: Cyprus, Írsko, Rakúsko aj Malta pri konkrétnych rozhodnutiach ustúpili nabok namiesto použitia veta (Euronews).

Aj úniková cesta však potrebuje jednomyseľnosť. Štáty, ktoré veto chráni, musia súhlasiť s jeho oslabením. Kódex správania preto zostáva skôr politickým želaním než vynútiteľným pravidlom.

Kto zaplatí

Obe línie reformy vytvárajú iných porazených. Reforma aparátu posilňuje predsedníctvo Európskej komisie ako riadiace centrum zahraničnej politiky. Pre menšie štáty je to citlivé, pretože vysoká predstaviteľka dnes zodpovedá nielen Komisii, ale cez Radu aj členským štátom. Ak sa šéfka zahraničnej politiky pevnejšie naviaže na Komisiu, oslabí sa medzivládny kanál, cez ktorý hlavné mestá ako Tallinn alebo Dublin zostávajú pri rozhodnutiach, ktoré sa ich priamo týkajú.

Estónsko ukazuje jadro napätia. Tallinn chce rýchlejšiu koordináciu sankcií a verejne povedal, že Maďarsko a Slovensko spomalili kľúčové rozhodnutia o Ukrajine (Estonian Government). Lenže rýchlosť cez hierarchiu Komisie má cenu, ak oslabí kanál Rady, v ktorom majú malé štáty svoje miesto (ERR).

Pri reforme veta platia iní aktéri. Cyprus vníma svoje veto ako poistku v otázkach vzťahov EÚ s Tureckom; jeho oslabenie by malej krajine vzalo najsilnejšiu diplomatickú páku (RIK, Kathimerini). Maďarsko veto využívalo na odklad sankčných balíkov. Pre obe krajiny je súčasný systém ochranou, nie obštrukciou.

Vo Wicklowe nevznikli žiadne rozhodnutia, presne ako sa pri Gymnichu očakáva (Irish Times). Ďalším testom bude októbrová Európska rada. Väčšiu šancu na posun má reforma, ktorá reorganizuje riadiacu líniu, pretože potrebuje rozhodnutie Rady, nie zmenu zmlúv. Brusel môže dostať prehľadnejšiu organizačnú schému skôr než rýchlejší spôsob rozhodovania.