Albánsky neúspech nebrzdí návratové centrá EÚ

Európska únia dokončuje prvý právny rámec, ktorý by umožnil držať odmietnutých žiadateľov o azyl v centrách mimo územia Únie. Navrhované nariadenie o návratoch je teraz v trialógu, teda v trojstranných rokovaniach Komisie, Parlamentu a Rady, z ktorých vzniká konečné znenie európskeho zákona. Členským štátom by umožnilo presúvať odmietnutých žiadateľov do „návratových centier“ v krajinách mimo EÚ. Jediný existujúci model, talianske centrá v Albánsku, zatiaľ spracoval približne 1,5 % pôvodne oznámeného cieľa.

Dva nástroje, jeden smer

Nariadenie o návratoch, ktoré Komisia predložila v marci 2025, má nahradiť návratovú smernicu z roku 2008, doterajší európsky rámec pre vyhosťovanie ľudí bez práva zostať. Smernica stanovovala minimálne štandardy, no jej presadzovanie nechávala na členské štáty, čo v praxi vytvorilo 27 rozdielnych systémov. Nový text je nariadením, takže by platil priamo a rovnako vo všetkých krajinách EÚ bez prepisovania do národného práva (Solidar).

Jadrom návrhu je článok 17, ktorý vytvára právny základ pre detenčné zariadenia na území krajín mimo EÚ (Verfassungsblog). Európsky parlament tento prístup v marci 2026 podporil hlasovaním 389 ku 206 (Euronews). Trialóg sa 20. mája skončil bez dohody; ďalšie kolo je naplánované na 1. júna (NAMPA/AFP).

Šesť dní predtým prijalo všetkých 46 členov Rady Európy, teda kontinentálnej organizácie pre ľudské práva oddelenej od EÚ, Kišiňovskú deklaráciu. Deklarácia nemení Európsky dohovor o ľudských právach. Hovorí však, že ochrany vyplývajúce z dohovoru vrátane zákazu mučenia a práva na rodinný život nemajú automaticky blokovať vyhostenie, ak vnútroštátne súdy posúdili riziká (AP, BIICL). Komisia privítala oba nástroje ako „v súlade“ so svojou migračnou agendou (EU Perspectives). Nariadenie buduje prevádzkovú infraštruktúru. Deklarácia oslabuje súdne poistky, ktoré by ju mohli zastaviť.

Čo v skutočnosti ukazuje Albánsko

Talianske detenčné centrá v Albánsku sú jediným fungujúcim precedensom. Premiérka Giorgia Meloniová oznámila protokol v roku 2023 s cieľom 36 000 presunov ročne. Do apríla 2026 napočítal taliansky národný ombudsman, Garante nazionale, teda nezávislý kontrolný orgán, 192 ľudí, ktorí cez zariadenia prešli; 56 z nich bolo deportovaných (Pagella Politica). Aj vládny údaj 536 presunov predstavuje len 1,5 % ročného cieľa. Päťročný rozpočet je približne 670 mil. EUR.

Prevádzkový problém je ešte hlbší. Pri každej deportácii z albánskych centier musí Taliansko najprv presunúť človeka späť na svoje územie, pretože priame vyhostenie z Albánska právo neumožňuje. Centrá teda proces neskracujú, ale pridávajú doň ďalší krok. Talianske súdy schému v októbri 2024 zablokovali ako nezlučiteľnú s právom EÚ. Vláda reagovala dekrétom, ktorým centrá prekvalifikovala zo zariadení na spracovanie azylových žiadostí na detenčné zariadenia pred deportáciou. Albánsky minister zahraničných vecí povedal, že protokol sa po roku 2030 nepredĺži (La Notizia Giornale).

Skutočné úzke miesto

V celej EÚ sa vykoná len približne 28 % rozhodnutí o návrate. Je to rekordne vysoký podiel, no stále znamená, že sedem z desiatich ľudí, ktorí majú odísť, v skutočnosti neodíde (Eurostat). Hlavná prekážka je diplomatická: krajiny pôvodu odmietajú prijímať späť svojich občanov. Francúzsko vydalo v roku 2025 približne 156 000 rozhodnutí o návrate a vykonalo menej než 15 000 z nich (Le Figaro). Nemecko v prvom štvrťroku 2026 deportovalo 4 807 ľudí, medziročne o 22 % menej, hoci minister vnútra urobil z návratových centier svoju hlavnú migračnú politiku (Stern).

Dohodu o hosťovaní návratového centra zatiaľ nepodpísala žiadna tretia krajina. Francúzsko sa odmieta zapojiť a odvoláva sa na ústavné obmedzenia. Francúzsky Senát dospel k záveru, že mechanizmus „riskuje oslabenie procesných záruk“ a zároveň rieši nesprávny problém (French Senate).

Súdny dvor EÚ zatiaľ nerozhodol, či je zadržiavanie mimo územia Únie zlučiteľné s európskym právom. Stanovisko generálneho advokáta z apríla, teda nezáväzné právne odporúčanie pre súd, túto možnosť v princípe pripustilo, no zároveň jasne odlíšilo súčasné talianske usporiadanie od širšieho konceptu návratových centier, ktorý by vytvorilo pripravované nariadenie (EU Law Analysis). Konečný rozsudok sa očakáva neskôr tento rok a mohol by obmedziť celý rámec ešte pred otvorením prvého centra.

Albánsky precedens ukazuje právny mechanizmus namierený mimo hlavného problému. Skutočnou prekážkou zostáva dohoda s krajinami pôvodu. Tam sa zatiaľ neposunulo nič podstatné.