EÚ odmietla žiadosť talianskej premiérky Meloni o dlhové výnimky pre energetickú krízu

Giorgia Meloniová chce, aby EÚ pri rozpočtových limitoch nepočítala výdavky na energetickú krízu podobne, ako dnes vyraďuje časť výdavkov na obranu. Európska komisia jej žiadosť okamžite odmietla. Odmietnutie podporil aj nemecký minister financií. Spor o jednu rozpočtovú klauzulu je prvou vážnou skúškou nových fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré sa reformovali len pred dvoma rokmi a už čelia tlaku.

Čo chce Meloniová a prečo Brusel povedal nie

Pakt stability a rastu, teda pravidlá EÚ obmedzujúce vládne schodky na 3 % HDP, prešiel v apríli 2024 reformou. Pevné číselné ciele nahradili výdavkové plány pre jednotlivé krajiny, ktoré vlády vyjednávajú s Európskou komisiou. V marci 2025 k nim pribudla osobitná výnimka: národná úniková doložka, ktorá vládam umožňuje na štyri roky vyňať z výpočtu schodku obranné výdavky do výšky 1,5 % HDP. Aktivovalo ju sedemnásť krajín. Taliansko, Francúzsko a Španielsko medzi nimi nie sú.

Meloniovej argument je jednoduchý: ak sa obrana pre geopolitickú krízu posudzuje osobitne, rovnaký režim si podľa nej zaslúžia aj energetické výdavky počas hormuzskej krízy. Problém je v tom, že výnimka sa vzťahuje iba na vojenské výdavky, zaradené v presnej štatistickej kategórii. Energetické dotácie patria do úplne iných rozpočtových riadkov. Aby sa to zmenilo, EÚ by musela prepísať pravidlá alebo aktivovať širšiu všeobecnú únikovú doložku, ktorá si vyžaduje dôkaz o recesii v celej eurozóne (Európsky parlament).

Talianska fiškálna pasca

Taliansky verejný dlh je na úrovni 137,1 % HDP a schodok za rok 2025 dosiahol 3,1 %, teda tesne prekročil trojpercentný limit a nedosiahol ani cieľ vlastnej vlády (Eurostat). Prognózy rastu na rok 2026 sa pohybujú okolo 0,8 % (Európska komisia). Medzinárodný menový fond Rímu odkázal, že do roku 2027 potrebuje primárny prebytok, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami bez nákladov na obsluhu dlhu, vo výške 3 % HDP. To je takmer štvornásobok súčasnej úrovne.

Tento tlak sa už prejavuje priamo vo vláde Meloniovej. Minister obrany Guido Crosetto dvakrát písal ministrovi financií Giancarlovi Giorgettimu, aby schválil 14,9 mld. EUR v pôžičkách z programu SAFE (Security Action for Europe). Ide o nástroj EÚ na financovanie spoločných obranných nákupov cez dlhopisy vydávané Úniou za výhodnejších podmienok. Giorgetti neodpovedal. Termín uplynie na konci mája. Crosetto 14. mája prešiel s frustráciou na verejnosť, čo je nezvyčajný krok a ukázal vnútorný spor v kabinete (Il Sole 24 Ore).

Giorgettiho úvaha je zrejmá: Taliansko sa nemá zaviazať k ďalším 14,9 mld. EUR obranného dlhu, ak Brusel zároveň nedá väčšiu voľnosť pri energetických výdavkoch. Buď balík, alebo nič.

Berlín neustupuje

Kancelár Friedrich Merz označil existujúcu obrannú výnimku za niečo, čo je „už na hranici prijateľného“. Nemecký fiškálny kontrolný úrad Bundesrechnungshof varoval, že obranná výnimka sa môže stať „štandardným pravidlom na hromadenie dlhu“, keďže viac než 96 % plánovaného federálneho zadlženia na rok 2029 má spadať práve pod ňu.

Nemecko v roku 2026 vynakladá približne 10 mld. EUR na vlastnú energetickú pomoc, vrátane zníženia daní z palív, dotácií na sieťové poplatky a nižších daní z elektriny pre výrobcov (Bundesregierung). Berlín to však financuje v rámci existujúcich rozpočtových limitov, nie cez novú výnimku na úrovni EÚ. Minister financií Lars Klingbeil naznačil, že od roku 2030 by aj obranné výnimky mali mať strop 1 % HDP. Nezávislí ekonómovia, ktorí radia nemeckej vláde, Klingbeila priamo varovali, že rast nemeckých výdavkov o 5,75 % už prekračuje limit EÚ na úrovni 4,5 %.

K odporu sa pridalo aj Holandsko. „Odpoveďou na šoky nemôže byť viac dlhu,“ odkázal Haag.

Európa reformovala fiškálne pravidlá len pred dvoma rokmi. Obranná výnimka bola prvou dierou v novom systéme. Ak rovnaký režim dostanú energetické výdavky, ďalšie na rade môžu byť náklady na adaptáciu na zmenu klímy alebo výdavky na migráciu. Každá výnimka oslabuje výdavkové limity, ktoré mala reforma z roku 2024 znovu urobiť vynútiteľnými. Ako to sformuloval jeden poslanec CDU: „Kto neustále vyhlasuje hospodársky stav núdze, robí z pravidiel, ako je dlhová brzda, trvalo nepoužiteľný nástroj.“

Meloniová sa musí rozhodnúť do konca mesiaca. Buď prijme obranné pôžičky zo SAFE a unesie fiškálne náklady, alebo staví na to, že Brusel a Berlín ustúpia ako prví.