EÚ si kupuje oporu v Grónsku

Ursula von der Leyenová prišla cez víkend do Grónska s balíkom, ktorý má podľa dostupných informácií hodnotu 200 miliónov eur na roky 2026 a 2027. Peniaze majú ísť na satelitné spojenia, podmorské káble, dátové centrá, obnoviteľné zdroje energie a kritické suroviny (EU Perspectives, Le Figaro). Návšteva prišla po mesiacoch, počas ktorých Donald Trump verejne hovoril o nárokoch na ostrov. Šéfka Európskej komisie ju opísala ako prejav rodinnej solidarity (Brussels Times). Lenže skôr, než tento príbeh obstojí, treba rozpliesť samotné peniaze.

Tri balíky peňazí, jeden zatiaľ len na papieri

Suma 200 miliónov eur je nové financovanie na dva roky. Prichádza nad rámec 225 miliónov eur, ktoré už Grónsku plynú zo súčasného rozpočtu EÚ cez nástroj pre zámorské krajiny a územia, teda územia napojené na členské štáty, ale stojace mimo samotnej Únie (EU-OCT Partnership).

Za týmito dvoma sumami je ešte tretia, väčšia. Európska komisia navrhla pre Grónsko 530 miliónov eur v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 (European Parliament Legislative Train, EUR-Lex COM(2025)599). Tento návrh však ešte potrebuje jednomyseľný súhlas všetkých 27 vlád členských štátov. Súčet troch čísel sa blíži k miliarde eur, no iba prvé je nové financovanie, druhé už bolo schválené a tretie zatiaľ nie je dohodnutý výdavok.

EÚ si týmito peniazmi nekupuje nerasty. Kupuje si podmienky, v ktorých by mohli neskôr prísť ťažba, prístup k infraštruktúre a politická dôvera. Komisár Jozef Síkela to na Arktickom fóre povedal priamo: Európa chce „posilniť schopnosť arktických komunít rozhodovať o sebe samých a podporiť tieto rozhodnutia investíciami“ (IEU Monitoring).

Prečo sú nerasty vzdialené roky

V Grónsku sa nachádza 25 z 34 kritických surovín, ktoré EÚ považuje za strategicky dôležité, vrátane vzácnych zemín, grafitu a molybdénu (European Sustainable Energy Week). Na papieri je potenciál veľký. Podľa Wood Mackenzie je však realita oveľa pomalšia: na ostrove nefunguje ani jedna baňa na vzácne zeminy a polárne podmienky, chýbajúca infraštruktúra aj regulačné obmedzenia znamenajú, že prípadná ťažba bude meškať roky (Wood Mackenzie). Dnes tam bežia iba dva ťažobné projekty, ktoré produkujú anortozit a zlato (CSIS).

Grónsky minister zahraničných vecí Múte Bourup Egede europoslancom povedal, že približne 60 % grónskeho podložia zostáva nezmapovaných a že 56-tisíc obyvateľov územia žije v sídlach bez cestného prepojenia. Odkaz Bruselu bol priamy: európske investície majú prísť spolu s európskymi firmami ochotnými kupovať to, čo Grónsko vyprodukuje. „Ak tu nebudú európske spoločnosti, záujem majú iní“ (Demócrata).

Obmedzenie zo strany samotného Grónska ukazuje ložisko vzácnych zemín Kvanefjeld. Projekt zablokovala miestna legislatíva o uráne, čo pripomína, že globálny dopyt neprebíja miestne environmentálne právo (Wood Mackenzie). Európa pritom nemá problém len v Grónsku. Vo Švédsku plánovaná baňa spoločnosti LKAB na vzácne zeminy pri Kirune ohrozuje posledný migračný koridor sobov jednej sámskej komunity a opakovane za to čelí kritike OSN (SVT).

Opora, nie prístup

Finančná návšteva prišla súčasne s vojenským signálom. Fínske jednotky sa zapojili do cvičenia Arctic Endurance 26, ktoré vedie Dánsko a ktoré nacvičuje obranu Grónska s vojakmi z Francúzska, Nemecka, Švédska, Nórska, Holandska, Islandu a Belgicka (Yle). Cvičenie už začiatkom roka podráždilo Washington; fínsky minister obrany ho označil za bežnú spojeneckú aktivitu (Iltalehti). Návšteva s peniazmi a vojenské cvičenie spolu ukazujú, že európske vlády sa snažia urobiť z Grónska územie, s ktorým sa ťažšie zaobchádza ako s americkou vyjednávacou položkou.

Grónsko nie je členským štátom EÚ. Európske spoločenstvo opustilo v roku 1985 po referende o rybárskej politike. Grónčania však majú dánske občianstvo, a teda aj občianstvo EÚ, a za obranu Grónska v rámci Dánskeho kráľovstva zostáva zodpovedné Dánsko (European Parliament Think Tank, Verfassungsblog).

Brusel môže financovať projekty, znižovať riziko pre investorov a navrhovať infraštruktúru. Nemôže Grónsku prikázať, ako naloží so svojimi zdrojmi. V čase návštevy von der Leyenovej nebol zverejnený podrobný rozpis položiek, harmonogram vyplácania ani pravidlá obstarávania pre avizovaných 200 miliónov eur (European Commission Representation in Denmark). Vyhlásenie je podpísané. Kým však vláda premiéra Jensa-Frederika Nielsena neprijme projekty, povolenia a odberateľov za grónskych podmienok, Brusel si kúpil miesto pri stole, nie prístup k zdrojom ostrova.