EÚ zavádza štítky pre AI

„Nové pravidlá EÚ vyžadujú označovanie obsahu vytvoreného umelou inteligenciou.“ Táto veta sa cez víkend objavila v desiatkach európskych médií, no platí len čiastočne. Pravidlá transparentnosti v európskom Akte o umelej inteligencii sa začali uplatňovať 2. augusta (Akt EÚ o umelej inteligencii), ale neznamenajú varovný štítok na každom e-maile opravenom automatickou kontrolou pravopisu ani na každej fotografii upravenej AI. Povinnosti závisia od toho, kto systém používa a aký obsah sa dostane k verejnosti.

Pomôžu tri príklady. Firma nasadí chatbot, ktorý komunikuje so zákazníkmi. Redakcia použije nástroj umelej inteligencie pri príprave článku o voľbách. Politická kampaň zverejní syntetické video konkurenčného kandidáta. Každá situácia spúšťa iné pravidlá, smeruje na iného aktéra a len časť z nich vedie k označeniu, ktoré vidí verejnosť.

Tvorcovia označujú infraštruktúru, používatelia výsledok

Akt rozdeľuje povinnosti medzi dve roly: poskytovateľa, teda subjekt, ktorý systém umelej inteligencie vyvinie alebo uvedie na trh EÚ, a nasadzovateľa, čiže organizáciu alebo profesionála, ktorý ho používa (Akt EÚ o umelej inteligencii). Jedna organizácia môže byť oboje. Banka, ktorá si vyvinie vlastný zákaznícky chatbot, je zároveň poskytovateľom aj nasadzovateľom, a preto má obe skupiny povinností.

Dá sa to prirovnať k bezpečnosti potravín: výrobca uvádza nutričné údaje, reštaurácia označuje alergény v jedálnom lístku. Obe povinnosti platia vedľa seba a jedna nenahrádza druhú (Stibbe).

Poskytovatelia nesú povinnosti už vo fáze návrhu systému. Chatbot alebo hlasový asistent musí používateľovi na začiatku komunikácie oznámiť, že komunikuje s umelou inteligenciou (Akt EÚ o umelej inteligencii). Pri systémoch, ktoré vytvárajú syntetické obrázky, zvuk alebo video, ide o inú povinnosť: do súboru sa má vložiť skrytá značka, skôr čiarový kód než verejné varovanie, aby regulátori a detekčné nástroje vedeli rozpoznať obsah vytvorený AI (usmernenie Komisie).

Nasadzovatelia majú na starosti oznámenia, ktoré publikum reálne vidí. Kampaň, ktorá zverejní deepfake video, musí divákom povedať, že ide o syntetický obsah. Osobitne platí, že redakcia alebo agentúra zverejňujúca text vytvorený AI o voľbách, verejnom zdraví alebo verejných výdavkoch musí túto skutočnosť priznať (Stibbe). Obe skupiny povinností bežia súbežne: splnenie jednej neznamená splnenie druhej.

Ak niekto používa ChatGPT na vymýšľanie večere, tieto pravidlá sa ho netýkajú. Menia najmä pracovné postupy redakcií, kampaní, firiem a verejných inštitúcií, ktoré publikujú obsah vytvorený umelou inteligenciou pre širšie publikum.

Kontrola gramatiky je v poriadku

Bežné nástroje umelej inteligencie majú jasnú výnimku. Kontrola gramatiky, pravopisu alebo prekladový nástroj nevyvolávajú povinnosť označenia, pokiaľ podstatne nemenia význam pôvodného textu (FAQ Komisie). Osobné, neprofesionálne používanie AI je mimo rozsahu pravidiel úplne (Akt EÚ o umelej inteligencii).

Pre redakcie je dôležitá editorská výnimka. Text vytvorený umelou inteligenciou o verejných veciach nemusí mať viditeľné označenie, ak ho človek skutočne redakčne skontroloval a konkrétna osoba alebo organizácia zaň preberá redakčnú zodpovednosť (FAQ Komisie, Canal CEO). Talianske aj španielske právne komentáre zdôrazňujú, že táto zodpovednosť musí byť zdokumentovaná a reálna, nie formálne odkliknutie (Corriere della Sera). Deepfaky v umeleckých alebo satirických dielach musia byť tiež označené, no spôsobom, ktorý nezničí divácky zážitok.

Pravidlá už platia, jedna lehota zostáva

Od 2. augusta sa chatboty musia identifikovať, deepfaky potrebujú oznámenie a texty vytvorené AI o témach verejného záujmu musia byť označené, pokiaľ za ne nepreberie zodpovednosť skutočný editor. Jediné prechodné obdobie trvá do 2. decembra 2026 a týka sa len jednej veci: povinnosti skrytého označovania súborov pri generatívnych AI systémoch, ktoré už boli pred týmto dátumom na trhu (Cooley, FAZ). Nové systémy musia pravidlá splniť hneď.

Vymáhanie majú na starosti národné orgány. Nemecká Bundesnetzagentur už prijíma sťažnosti cez bezplatný online formulár (Bundesnetzagentur). Írsko zriadilo národný úrad pre AI ako koordinačné centrum (RTÉ). Španielska AESIA už funguje (AESIA). Pokuty za porušenie pravidiel transparentnosti môžu dosiahnuť až 15 mil. EUR alebo 3 % celosvetového ročného obratu, teda menej než horná hranica 35 mil. EUR alebo 7 %, ktorá je vyhradená pre najzávažnejšie zákazy v akte (zhrnutie Komisie, Handelsblatt).

Teraz bude dôležité sledovať tri veci: či regulátori začnú konať podľa prvých sťažností, či skryté značky v súboroch prežijú bežný internetový cyklus kompresie, screenshotov a opätovného nahrávania, a či si publikum z označení niečo odnesie, alebo ich bude len preskakovať.