Zákaz EÚ do 13 rokov je len návrh

Európska komisia 17. septembra navrhla nariadenie EU KIDS Act, ktoré by podľa veku určovalo odlišné pravidlá prístupu k sociálnym sieťam, online hrám, AI spoločníkom a službám na zdieľanie videí. Viaceré médiá ho opísali ako zákaz EÚ, ktorý už platí. Návrh (COM(2026) 681) ešte musí prejsť Európskym parlamentom a Radou EÚ, kde rokujú ministri členských štátov a text môžu prepracovať, kým sa stane zákonom (Oznámenie Komisie). V centre rokovaní budú dve otázky: či štáty budú môcť zaviesť prísnejšie limity, než navrhuje Brusel, a ako platformy overia vek dieťaťa bez vytvorenia nového problému s ochranou súkromia.

Čo by návrh zmenil

Návrh KIDS Act vytvára štyri vekové pásma. Deti mladšie ako 13 rokov by prístup nemali. Vo veku 13 a 14 rokov by mohol rodič zriadiť obmedzený účet s hodinovým denným limitom, iba so schválenými kontaktmi a s kamerou predvolene vypnutou. Od 15 rokov by si tínedžeri mohli spravovať vlastné účty. Povinné bezpečnostné nastavenia, napríklad profily predvolene nastavené ako súkromné a obmedzenie nekonečného rolovania, by platili pre všetkých mladších ako 18 rokov (Balík Komisie).

Povinnosti by návrh uložil platformám. Poskytovatelia by museli vytvoriť systémy na kontrolu prístupu, vynucovať predvolené nastavenia a predkladať správy o dodržiavaní pravidiel nezávislým audítorom. Na základe ich zistení by potom konali národní regulátori (DG CONNECT). Návrh sa netýka iba sociálnych sietí: zahŕňa aj online hry, pri ktorých hrozia relevantné riziká, AI chatboty a obchody s aplikáciami (COM(2026) 681, BiometricUpdate).

Už platný Digital Services Act zakazuje reklamu cielene zobrazovanú maloletým, ktorých platforma identifikovala pomocou profilovania, neurčuje však minimálny vek na prístup (DSA). KIDS Act by túto všeobecnú povinnosť platforiem chrániť deti premenil na konkrétne pravidlá: presné vekové hranice, predvolené nastavenia produktov a dôkazy o ich dodržiavaní, ktoré by platformy museli predkladať regulátorom.

Ministri členských štátov sa nezhodujú na vekových hraniciach

Dánsko, Španielsko a Francúzsko podporujú spoločný postup na úrovni EÚ, chcú však odlišné vekové hranice. Dánska ministerka digitalizácie Christina Egelund presadzuje plošný zákaz pre osoby mladšie ako 15 rokov bez rodičovskej výnimky pre mladších tínedžerov (DR). Španielsky pripravovaný organický zákon by hranicu stanovil na 16 rokov (La Moncloa). Francúzsky pokus o vlastné pravidlá zlyhal v roku 2026, keď Conseil constitutionnel, francúzsky ústavný súd, zablokoval zákon o vekovej hranici pre sociálne siete. Podľa súdu neprimerane obmedzoval slobodu prejavu a neposkytoval dostatočné záruky ochrany súkromia (Conseil constitutionnel).

Ide o počiatočné národné pozície, nie o dohodnuté bloky v Rade EÚ. Ich vplyv na legislatívu sa prejaví až vtedy, ak ministri počas rokovaní zostavia koalície. Rozdiely však odhaľujú hlbšiu nejasnosť v samotnom texte Komisie. Brusel návrh opisuje ako zavedenie „jedného veku v celej Európskej únii“, zároveň však vek 15 rokov označuje za celoúnijný „minimálny vek“ (Artículo14, Berlingske). Tieto formulácie smerujú k odlišným výkladom. Ak nariadenie štátom nedá priestor stanoviť vyššiu hranicu, dánska hranica 15 a španielska 16 rokov budú s ním právne nezlučiteľné. Ak určí iba minimum, štáty môžu ísť vyššie. Verejná komunikácia Komisie zatiaľ neobjasnila, ktorý výklad zamýšľa.

Overovanie veku zostáva slabým miestom návrhu

Každé pravidlo o veku závisí od spoľahlivého zistenia skutočného veku používateľa. Komisia zverejnila nástroj na overovanie veku, ktorý má potvrdiť, že človek prekročil vekovú hranicu, bez odhalenia jeho totožnosti (Riešenie Komisie pre overovanie veku). Nemecké združenie digitálneho priemyslu Bitkom upozornilo, že národná elektronická identita je pred 16. rokom vo všeobecnosti nedostupná. Systém založený iba na peňaženke EÚ pre digitálnu identitu by preto bol pre deti, na ktoré sa má vzťahovať, nepraktický (Bitkom). Francúzsky úrad na ochranu osobných údajov CNIL považuje vlastné vyhlásenie používateľa za nepoužiteľné, nahrávanie dokladov za rizikové a odhad veku podľa tváre za nespoľahlivý (CNIL). Vládny test technológií na overovanie veku v Austrálii nenašiel jedinú metódu, ktorá by fungovala spoľahlivo (Austrálsky test).

Rozhodnutie francúzskeho ústavného súdu ukazuje, čo je v hre. Conseil constitutionnel posudzoval vnútroštátny zákon podľa základných práv a označil ho za nedostatočný. Nariadenie EÚ by čelilo obdobnému preskúmaniu podľa Charty základných práv EÚ, ktorá chráni slobodu prejavu (článok 11), súkromie (článok 7) a osobné údaje (článok 8) (Charta EÚ). Každá žaloba by sa dostala na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, ktorý by uplatnil podobný test proporcionality a posudzoval, či zásah do práv nepresahuje to, čo je potrebné.

Komisia vekové hranice navrhla. Európsky parlament a ministri členských štátov teraz musia rozhodnúť, či budú rovnaké v celej Únii a ako ich platformy vynútia bez toho, aby pri ochrane detí zhromažďovali viac osobných údajov, než je primerané cieľu týchto pravidiel.