EÚ nastavuje kvalitatívnu hranicu

Vlády v Európe každý rok minú na nákup tovarov a služieb približne 14 až 15 % HDP: od nemocničného softvéru cez autobusy a upratovanie až po opravy ciest (Európsky parlament, Európska komisia). Verejné obstarávanie je miesto, kde sa peniaze z daní menia na konkrétne služby, infraštruktúru a pracovné miesta. Väčšina týchto peňazí však stále končí pri tom, kto ponúkne najnižšiu cenu. Európska komisia má 9. septembra predstaviť návrh, ktorý mení samotnú predstavu o tom, čo znamená „najlepšia hodnota za peniaze“.

Podľa návrhu, ktorý unikol do talianskych a nemeckých médií, by verejní obstarávatelia museli popri cene hodnotiť aj kvalitu a dostali by nástroje na zvýhodnenie dodávateľov napojených na európsky trh (ANSA, Il Fatto Quotidiano). Návrh je zatiaľ len začiatkom legislatívneho procesu. Schváliť ho ešte musí Európsky parlament aj Rada a aktuálne tendre sa budú naďalej riadiť dnešnými pravidlami (Vergabevorschriften.de).

Pre rýchlosť zavedenia je dôležitý právny detail. Komisia nenavrhuje smernicu, ale nariadenie. Smernicu musí každý z 27 členských štátov preniesť do vlastného práva, čo vie trvať roky. Nariadenie platí po prijatí priamo vo všetkých členských štátoch.

Nákup podľa najnižšej ceny prestáva prinášať výsledky

Dôvody na zmenu sa dajú merať. Európsky dvor audítorov zistil, že podiel verejných tendrov v EÚ s jedinou ponukou sa za desaťročie do roku 2021 zvýšil z 23,5 % na 41,8 %. Priemerný počet uchádzačov sa za ten istý čas takmer prepadol na polovicu, z 5,7 na 3,2 (Európsky dvor audítorov). Ešte v roku 2023 zadávalo 20 členských štátov viac než polovicu zmlúv len podľa ceny (Európsky parlament).

Najnižšia cena sa často prenáša na ľudí, ktorí zákazku vykonávajú. Európsky parlament citoval zistenie Európskeho orgánu práce, podľa ktorého tendre založené výlučne na cene zvyšujú riziko nelegálnej práce, pretože firmy pri súťaži tlačia najmä na mzdové náklady (Európsky parlament). Hodnotenie Európskej komisie z roku 2025 zároveň ukázalo, že dnešné pravidlá len čiastočne naplnili zelené a sociálne ciele, cezhraničná účasť zostala obmedzená a medzery v dátach nechali otvorené korupčné riziká (Európska komisia).

Ako by bodovanie fungovalo

V tendri založenom iba na cene vyhráva najlacnejšia ponuka, ktorá splní podmienky. Pri bodovaní s váhou kvality si obstarávateľ nastaví vzorec, napríklad 60 bodov za kvalitu a 40 bodov za cenu. Vyhráva ponuka s najvyšším celkovým skóre.

Uniknutý návrh by vyžadoval, aby faktory kvality, teda klimatická výkonnosť, pracovné štandardy, inovácie či bezpečnosť, tvorili najmenej 30 % hodnotenia. Pri zákazkách náročných na prácu, ako sú stavebníctvo, upratovanie alebo bezpečnostné služby, by sa táto hranica zvýšila na 50 % (Il Fatto Quotidiano, LavoriPubblici). Firma, ktorá súťaží najmä znižovaním miezd, by tak stratila časť výhody. Firma s lepšími pracovnými podmienkami alebo nižšími nákladmi počas celého životného cyklu zákazky by mohla vyhrať aj s vyššou počiatočnou cenou.

Návrh obsahuje aj nástroj „európskej preferencie“. Verejným obstarávateľom by umožnil penalizovať alebo vylúčiť ponuky, pri ktorých menej než 50 % hodnoty pochádza z EÚ alebo z krajín zahrnutých v obchodných dohodách, napríklad v Dohode WTO o vládnom obstarávaní. Tá zahŕňa Spojené štáty, Japonsko či Kanadu, ale nie Čínu (ANSA). V praxi by tento nástroj mieril najmä na čínskych dodávateľov v strategických odvetviach. EÚ si už podobný postup vyskúšala: prvé opatrenie podľa nástroja medzinárodného obstarávania vylúčilo čínskych operátorov z tendrov na zdravotnícke pomôcky a Čína okamžite odpovedala rovnakým krokom (Crowell).

Spor o to, kto získa a kto zaplatí

Francúzsko rámcuje verejné obstarávanie ako strategický nástroj (L'Opinion). Taliansko chce ukončiť zvyk súťažiť na najnižšiu cenu a lepšie chrániť pracovníkov. Poľský odborový zväz Solidarność privítal „koniec diktátu najnižšej ceny“ (Solidarnosc). Deväť menších a severských členských štátov na čele s Českom, Fínskom a Švédskom však v decembri 2025 varovalo, že široká európska preferencia môže znížiť konkurenciu a zvýšiť ceny. Komisiu vyzvali, aby ju obmedzila na konkrétne sektory a podložila úplným hodnotením vplyvov (MarketScreener, Euronews).

Nemeckí právnici špecializovaní na verejné obstarávanie upozorňujú na iný problém: mestské a obecné úrady často nemajú kapacitu pripraviť právne pevné kritériá kvality pri klimatických, pracovných či inovačných tvrdeniach (Ausschreibungen Staatsanzeiger). Práve táto kapacitná medzera je najzraniteľnejším miestom reformy. Bodovanie kvality funguje len vtedy, keď obstarávatelia vedia napísať merateľné kritériá a overiť, čo uchádzači sľubujú. Inak povinné minimá kvality môžu namiesto podhodnocovania cien priniesť nadhodnocovanie sľubov a zvýhodniť veľkých zavedených hráčov, ktorí vedia dobre bodovať na papieri.

Dôkazy ukazujú, že obstarávanie podľa najnižšej ceny oslabovalo konkurenciu a vytváralo tlak na znižovanie pracovných nákladov. Či povinné bodovanie kvality tieto problémy vyrieši, bude závisieť najmä od toho, či tisíce verejných obstarávateľov v Európe zvládnu robiť niečo, čo od nich doteraz pravidlá vo veľkom nevyžadovali.