Štáty EÚ delí uhlíkový balík za €4 billion

Päť krajín hlasovalo proti a päť sa zdržalo. Členské štáty EÚ aj tak schválili nové referenčné hodnoty uhlíkovej efektívnosti na roky 2026 až 2030. Od nich závisí, koľko bezplatných emisných povoleniek dostanú európske fabriky v najbližších piatich rokoch. Úprava prináša energeticky náročnému priemyslu úľavu približne 4 mld. eur (BSS/AFP). Pre oceliarne, keramické závody či cementárne je to priemyselná podpora na prežitie v čase, keď sa len postupne rozbieha uhlíkové clo na dovoz zo štátov s voľnejšími klimatickými pravidlami.

Ako funguje vzorec

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami, známy ako ETS, je európsky trh s uhlíkom. Stanovuje celkový strop emisií pre ťažký priemysel a výrobu elektriny. Firmy musia za každú tonu CO₂ odovzdať emisnú povolenku, v európskom systéme označovanú ako EUA. Časť povoleniek sa draží, časť dostávajú zadarmo odvetvia, ktorým hrozí takzvaný únik uhlíka, teda presun výroby do krajín so slabšími klimatickými pravidlami (Európska komisia).

Referenčná hodnota určuje, koľko bezplatných povoleniek dostane konkrétna fabrika. Nastavuje sa podľa výrobku a vychádza z emisií najčistejších 10 % závodov pri výrobe jednej jednotky daného produktu (Európska komisia). Ak je závod čistejší než referenčná hodnota, bezplatné povolenky mu pokryjú väčšinu nákladov. Ak je špinavší, rozdiel musí dokúpiť na trhu.

Aktualizácia na roky 2026 až 2030 tieto produktové hodnoty prepočítava. Pri upravenom nastavení zostane priemyslu bezplatná alokácia v priemere približne na 75 % emisií. Vzorec po novom pri 14 produktových referenčných hodnotách zohľadňuje aj nepriame emisie z elektriny, čo znižuje náklady závodom, ktoré prechádzajú na elektrifikované procesy (UmweltDialog). Ďalším krokom je formálne prijatie Európskou komisiou (Bloomberg).

Kto bol proti a prečo

Proti hlasovali podľa poľských a medzinárodných médií Poľsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko a Malta (RMF24, Bloomberg). Oficiálne hlasovanie po krajinách zatiaľ zverejnené nebolo, preto zoznam stojí len na mediálnych správach.

Najkonkrétnejšie dôvody má Taliansko. Tamojší keramický priemysel, teda 242 firiem, 25 550 pracovníkov a obrat 7,5 mld. eur, má podľa nových referenčných hodnôt čeliť rastu priamych nákladov ETS zo 70 mil. eur na 120 mil. eur ročne (Il Resto del Carlino). Premiérka Giorgia Meloniová kritizovala európskych „byrokratov“ za sprísnenie pravidiel, ktoré mala podľa nej Rada EÚ naopak zmierniť (Il Fatto Quotidiano). Portugalsko nehlasovalo priamo proti, no Bruselu napísalo, že zmeny referenčných hodnôt môžu poškodiť keramiku, sklárstvo a cementárne skôr, než budú mať ekonomicky životaschopné náhrady (Jornal Económico).

Argument za nové hodnoty presadzujú najmä Holandsko a Komisia: dôveryhodná cena uhlíka spolu s ochranou hraníc cez CBAM, teda mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach, má odmeňovať efektívnych európskych výrobcov a zdražovať špinavší dovoz (NEa, Európska komisia DG TAXUD). Každá povolenka rozdaná zadarmo však nie je vydražená, a teda neprinesie príjem do verejných fondov na dekarbonizáciu. Klimatické organizácie upozorňujú, že príliš štedrá bezplatná alokácia môže firmám znížiť skutočnú cenu uhlíka takmer na nulu a oslabiť investičný signál, pre ktorý ETS existuje (Sandbag).

Časová medzera pri CBAM

Načasovanie je podstatné, pretože CBAM sa zavádza súbežne. Od roku 2026 začnú dovozcovia cementu, ocele, hliníka, hnojív a ďalších zahrnutých výrobkov platiť za uhlík obsiahnutý v ich produktoch. Podiel, ktorý sa má zaplatiť, stúpne z 2,5 % v roku 2026 na 100 % do roku 2034 (Fínska colná správa). Bezplatné povolenky pre výrobcov v EÚ sa majú znižovať rovnakým tempom. V teórii sa jeden nástroj nahrádza druhým: fabriky prichádzajú o bezplatné povolenky, ale získavajú ochranu pred konkurenciou s vyššími emisiami.

V praxi na seba oba systémy nesedia presne. Bezplatná alokácia v ETS sa počíta na úrovni prevádzky podľa produktových referenčných hodnôt, kým úpravy CBAM sa uplatňujú na úrovni tovaru podľa komoditných kódov (Fínska colná správa). Fabrika, výrobok a dovozná kategória nie sú vždy to isté. Priemysel zároveň tvrdí, že CBAM ešte nie je dostatočne otestovaný ako záruka ochrany. Zelená oceľ môže napríklad podľa odvetvia potrebovať ceny elektriny okolo 50 eur/MWh, aby sa do nej v Európe oplatilo investovať; mnohí výrobcovia sa na túto úroveň zatiaľ nedostanú (Eurometal).

Verejne dostupná tabuľka zatiaľ neukazuje zmeny pri jednotlivých referenčných hodnotách, rozdelenie dodatočných bezplatných povoleniek podľa členských štátov ani čistý efekt po započítaní CBAM a národných kompenzačných schém. Júlová revízia ETS zo strany Komisie má podľa očakávaní skúmať, či sa budú budúce bezplatné povolenky viazať na investičné povinnosti pri dekarbonizácii (S&P Global). Od tejto revízie bude závisieť, či sa úľava za 4 mld. eur stane mostom k čistejšej výrobe, alebo dotáciou bez jasných podmienok. Kým Komisia nezverejní údaje, mimo Bruselu sa to nedá overiť.