EÚ ruší clá za 15% strop USA

Pred Trumpovou obchodnou vojnou platil európsky tovar pri vstupe na americký trh dovozné clá na úrovni 2 až 5 %. Dohoda z Turnberry, ktorú 2. júna schválil obchodný výbor Európskeho parlamentu, tieto pravidlá prepisuje: Európa ruší všetky clá na americké priemyselné výrobky. Spojené štáty na oplátku zastropujú clá na európsky export na 15 %.

Pre EÚ to znamená trvalo horší obchodný režim. Vzdala sa všetkých vlastných ciel, aby získala strop, ktorý je tri- až šesťnásobne vyšší než sadzby spred roka 2018. Logika dohody je obranná: Trump hrozil clami vo výške 25 % alebo viac, takže 15 % vyzeralo ako menšia strata. Otázka je, či táto kalkulácia vydrží.

Na čom sa Európa dohodla

Dohodu vyrokovali predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a Trump v júli 2025 v jeho škótskom golfovom rezorte. Týka sa väčšiny priemyselných výrobkov. Americké stroje, elektronika a chemikálie budú do Európy vstupovať bez cla. Európske výrobky rovnakého typu budú pri vývoze do USA čeliť jednotnej sadzbe 15 %. EÚ sa zároveň zaviazala nakupovať viac amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) a podporovať európske investície do amerického priemyslu, presný rozsah týchto záväzkov však zostáva sporný.

Oceľ a hliník sú z dohody úplne vyňaté. V USA zostávajú pod 50 % clami, ktoré Washington zdôvodňuje národnou bezpečnosťou. Ide o právny mechanizmus, ktorý prezidentovi umožňuje obísť bežné obchodné pravidlá, ak dovoz označí za hrozbu pre obranu štátu (Rada EÚ, 20. mája 2026).

Európsky parlament k dohode pridal podmienky. Európske zníženie ciel začne platiť až po tom, čo ako prvý ustúpi Washington. Ak sa 50 % clá na kovy do konca roka 2026 neznížia, Európska komisia môže celé usporiadanie pozastaviť. Dohoda sa v každom prípade skončí na konci roka 2029.

Predseda obchodného výboru Bernd Lange ju označil za „nie dobrú dohodu“. Nemecký kancelár Friedrich Merz namietal, že išlo o „to najlepšie, čo sa dalo dosiahnuť“. Obe vety môžu byť pravdivé: dohoda je horšia než predchádzajúci stav, no otvorená obchodná vojna by stála viac.

Kam dopadnú náklady

Najtvrdšie zasiahne dohoda nemecké automobilky. Clo na autá sa zvýšilo z 2,5 % na 15 %, teda šesťnásobne. Nemecko v roku 2025 vyviezlo do USA približne 409 000 vozidiel (Stern). Podľa Center Automotive Research v Bochume to nemeckú výrobu áut stojí približne 2,5 mld. EUR ročne (Handelsblatt).

Aj v samotnom odvetví sa náklady rozdelia nerovnomerne. Porsche a Audi, ktoré v USA nemajú vlastné továrne, ponesú plných 15 %. BMW a Mercedes, ktoré majú v Spojených štátoch montážne závody, môžu časť výroby presunúť a časť nákladov obísť. Dohoda tým vytvára tichý tlak na firmy, aby presúvali viac výroby do Ameriky, čo by postupne oslabovalo európsku priemyselnú základňu.

Nemecké priemyselné združenia hovoria o škodách otvorene. BDI, teda zväz zastupujúci najväčších výrobcov v Nemecku, VDA ako združenie automobilového priemyslu aj VDMA za strojárstvo varujú, že dohoda oslabuje konkurencieschopnosť Európy bez primeraných ústupkov z americkej strany. Ifo Institute a IfW Kiel, dve z najdôležitejších nemeckých ekonomických výskumných inštitúcií, upozorňujú na dlhodobú štrukturálnu nevýhodu pre exportérov závislých od prístupu na americký trh.

Jednosmerná dohoda

Americkí výrobcovia získajú bezcolný prístup na európsky trh so 450 miliónmi obyvateľov. Európski výrobcovia zaplatia za prístup do USA 15 %. Pri oceli a hliníku zostáva sadzba 50 %.

Rovnakú bariéru budú mať pred sebou európski vývozcovia potravín a nápojov. Francúzske víno, talianske špeciality aj írska whiskey zostávajú pod plnou sadzbou 15 % bez cesty k výnimke. Poľnohospodársky obchod sa do rokovaní v skutočnosti nedostal. Americké poľnohospodárske výrobky získajú lepší prístup do Európy; európske potraviny smerujúce do USA za to nedostanú nič porovnateľné.

Skutočný test príde v decembri. Washington má sedem mesiacov na zníženie 50 % ciel na kovy, inak môže EÚ pozastaviť svoje ústupky. Jej páka je však neistá. Začiatkom mája už Trump hovoril o 25 % clách na autá, teda nad samotným stropom dohody. Ak Európska komisia spustí pozastavovaciu klauzulu, riskuje presne tú eskaláciu, ktorej mala dohoda zabrániť. Jediná vierohodná európska hrozba odchodu je zároveň scenár, ktorému sa EÚ najviac chce vyhnúť. Trvácnosť dohody preto stojí na tom, že nikto túto hrozbu nevyskúša.