EÚ zvažuje stiahnutie €10bn žaloby

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová v stredu europoslancom oznámila, že s plénom otvorí dve maďarské veci: konanie podľa článku 7 o právnom štáte, teda zmluvný mechanizmus EÚ na postih štátov porušujúcich demokratické pravidlá, a samostatnú žalobu proti Európskej komisii za miliardy eur, ktoré v roku 2023 uvoľnila Maďarsku (Telex). Obe konzultácie žiadal maďarský premiér Péter Magyar. Tvrdí, že právny spor dnes ohrozuje európske peniaze, ktoré potrebuje jeho reformná vláda, nie Orbánov režim (The Straits Times/Reuters).

Skutočnú silu má žaloba

Najviac pozornosti púta článok 7. Európsky parlament spustil maďarskú vetvu podľa článku 7(1) v septembri 2018. Konanie odvtedy zostáva medzi otvorenými vecami Rady a neposúva sa, pretože prísnejší postup by si vyžadoval jednomyseľnosť lídrov členských štátov. Stačí teda jedna vláda, aby ho zablokovala. V apríli 2024 europoslanci prijali uznesenie, v ktorom Radu, teda vlády členských štátov, vyzvali konať. Nestalo sa nič. Článok 7 udržal Maďarsko pod politickým označením krajiny s problémom právneho štátu, Budapešť však nestál ani cent.

Žaloba je iný nástroj. Vo veci C-225/24 pred Súdnym dvorom EÚ napáda Parlament rozhodnutie Komisie z decembra 2023 rozmraziť približne 10,2 mld. EUR z maďarských kohéznych fondov, teda peňazí EÚ určených na zmenšovanie hospodárskych rozdielov medzi regiónmi (CURIA). Parlament tvrdí, že Komisia peniaze uvoľnila bez toho, aby si overila, či Maďarsko naozaj zaviedlo reformy súdnictva a protikorupčné opatrenia, ktoré boli podmienkou prístupu k fondom.

Vo februári 2026 sa generálna advokátka Tamara Ćapeta priklonila k Parlamentu. Súdu navrhla, aby rozhodnutie Komisie zrušil, pretože reformy mali byť pred uvoľnením peňazí „v platnosti a účinne uplatňované“. Stanoviská generálnych advokátov nie sú pre Súdny dvor záväzné, sudcovia ich však vo väčšine prípadov nasledujú. Ak by sa to stalo aj teraz, vznikol by precedens, že rozhodnutia Komisie o uvoľnení zmrazených fondov možno napadnúť na súde, nielen politicky kritizovať. Také rozhodnutie by zmenilo fungovanie podmienenosti, teda viazania európskych peňazí na reformy, vo všetkých členských štátoch.

Riziko odmeňovania sľubov

Magyarov argument má na prvý pohľad logiku. V apríli 2026 porazil Orbána, v máji sa s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou dohodol na rámci „reformy za peniaze“ v hodnote 16,4 mld. EUR a tvrdí, že žaloba mieri na prostriedky, ktoré jeho vláda potrebuje na splnenie protikorupčných záväzkov vrátane vstupu do Európskej prokuratúry. EPPO je orgán EÚ, ktorý vyšetruje cezhraničné podvody s európskymi peniazmi. Stiahnutie žaloby by podľa Magyara odstránilo právnu neistotu nad reformami, ktoré sa už rozbehli (The Straits Times/Reuters).

Komisia sa však dostala do opakujúceho sa vzorca. Peniaze pre Maďarsko alebo ich uvoľnenie načrtla už trikrát: Orbánovej vláde v roku 2023, Poľsku po návrate Donalda Tuska v roku 2024 a Magyarovi v roku 2026. Zakaždým konala skôr, než nezávislé overenie potvrdilo, že reformy fungujú v praxi, nielen na papieri. Spravodajkyňa Parlamentu pre Maďarsko Tineke Striková povedala, že októbrová zisťovacia misia posúdi výsledky ešte pred prípadným návrhom na stiahnutie konania podľa článku 7 (Telex). Ak by Parlament stiahol žalobu pred touto cestou a pred rozhodnutím Súdu, vyslal by signál, že samotná politická zmena stačí na ukončenie právnej kontroly.

Taký signál by neostal len v Budapešti. Predchádzajúce zistenia To Brief ukázali, že poľská vláda vnímala maďarský obrat ako praktickú cestu k odblokovaniu refundácií z Európskeho mierového nástroja a koordinácie pomoci Ukrajine, ktoré Orbán brzdil. Ak sa podmienenosť dá zvrátiť vždy, keď príde ústretovejšia vláda, nástroj stráca dôveryhodnosť ešte pred ďalšou skúškou.

Čo zostáva otvorené

Súdny dvor vo veci C-225/24 ešte nerozhodol. Ak Parlament stiahne žalobu pred rozsudkom, stratí sa precedens o tom, či sú také rozhodnutia Komisie preskúmateľné súdom. Ak Súdny dvor rozhodnutie Komisie zruší v čase, keď Parlament politicky cúvne, obe inštitúcie sa dostanú do právne zložitej situácie: súd by konštatoval, že peniaze sa nikdy nemali uvoľniť, no ani jedna z inštitúcií by nebola dobre pripravená konať podľa článku 266 ZFEÚ, ktorý im prikazuje splniť rozsudky Súdu.

Magyar môže svoje reformy myslieť vážne. EÚ však stále nemá spoľahlivý spôsob, ako odlíšiť skutočnú reformu od reformy zahranej pre Brusel, kým nie sú overené fakty. Októbrová misia Parlamentu je prvý moment, keď sa to dá preveriť. Magyar žiada europoslancov, aby sa odzbrojili ešte predtým.