Európa zverila €2,4 miliardy neoverenej továrni

Ešte v polovici augusta bola megatováreň spoločnosti Aerospacelab v Marcinelle pri Charleroi vo Valónsku vo výstavbe a začiatok výroby sa plánoval na rok 2027 (Kölnische Rundschau). Spoločnosť 10. septembra oznámila, že získala zákazku za 2,4 mld. EUR na výrobu 264 družíc na nízkej obežnej dráhe pre IRIS², európsku satelitnú konšteláciu určenú na šifrovanú komunikáciu vlád (Aerospacelab, Reuters). Ide približne o 80 % nízkoorbitálnej vrstvy konštelácie a tri štvrtiny celej flotily (European Commission, Aerospacelab). Väčšinu výrobnej záťaže programu IRIS² tak Európa zverila startupu, ktorého nová továreň ešte nepreukázala schopnosť sériovo vyrábať v požadovanom rozsahu.

Čo musí továreň preukázať

Podľa Aerospacelab má továreň v Charleroi po spustení vyrábať až 500 družíc ročne (Kölnische Rundschau). Spoločnosť však nezverejnila doklady o tom, že závod úspešne prešiel preberacími skúškami, získal potrebné certifikáty kvality alebo dosiahol akýkoľvek míľnik sériovej výroby (Aerospacelab).

Ďalšie riziko vzniká v dodávateľskom reťazci. Aerospacelab vyrába satelitnú platformu, teda konštrukciu s napájaním, pohonom a výpočtovou technikou. Zabezpečenú komunikačnú časť dodáva na základe samostatnej dohody v hodnote približne 500 mil. EUR spoločnosť Thales Alenia Space (Thales Alenia Space). Obe časti následne spojí Aerospacelab a hotové družice odovzdá spoločnosti Eutelsat (European Spaceflight). Ak komunikačné moduly Thales neprejdú skúškami alebo dorazia neskoro, integračné pracoviská Aerospacelab zostanú nevyužité, hoci samotné platformy môžu byť hotové načas.

Staršia nemecká správa hovorila o „najviac 264“ družiciach za „najmenej 1,8 mld. EUR“. Rozdiel oproti oznámenej sume ukazuje, ako málo sa verejnosť dozvedela o skutočnom znení podpísanej zmluvy (Kölnische Rundschau).

Kto vybral Aerospacelab a kto môže zasiahnuť

Družice nenakupovala priamo Európska komisia. Dvanásťročnú koncesiu udelila konzorciu SpaceRISE, ktoré tvoria satelitní operátori Eutelsat, SES a Hispasat (European Commission). V tomto usporiadaní riadi nízkoorbitálnu časť Eutelsat, ktorý po rokovaniach o možných riešeniach a predložení konečných ponúk vybral Aerospacelab. Po odchode spoločností Airbus a Thales z jadra súťaže zostalo SpaceRISE jediným konzorciom, čo oslabilo konkurenčný tlak na zmluvné podmienky (Journal of European Public Policy, European Commission).

Na porovnanie, Airbus má na svojej linke v Toulouse vyrobiť najmenej 66 družíc z prvej série s termínom dodania v roku 2029 (Airbus). Nemecká spoločnosť OHB získala podľa vlastných údajov zákazku v hodnote takmer 1 mld. EUR na 18 platforiem pre strednú obežnú dráhu (OHB). Podiel Aerospacelab je v porovnaní s oboma zákazkami podstatne väčší.

Z dostupných informácií nie je jasné, kto môže zakročiť, ak sa nízkoorbitálna časť programu oneskorí. Zmluva s dodávateľom nie je verejná, takže nevieme, či môže Eutelsat zmenšiť jednotlivé výrobné série, uložiť sankcie alebo spoluprácu ukončiť. Rovnako nejasné sú kontrolné právomoci Európskej komisie voči držiteľovi koncesie. Pôvodná hodnota koncesie dosahovala 10,6 mld. EUR: 6 mld. EUR malo pochádzať z rozpočtu EÚ, 550 mil. EUR cez ESA, teda European Space Agency, ktorá sa podieľa na riadení vývoja, a viac než 4 mld. EUR od súkromných operátorov (ESA). Po rozšírení programu na 348 družíc v auguste 2026 odhadol jeden odborný portál jeho hodnotu na takmer 15,6 mld. EUR, Európska komisia však túto sumu nepotvrdila (Advanced Television). Zo zverejnených podmienok sa nedá určiť ani to, či náklady prípadného meškania ponesú operátori, dodávatelia alebo rozpočet EÚ.

Časový plán

Podľa EUSPA, agentúry EÚ dohliadajúcej na vesmírne programy, sa prvé štarty plánujú na rok 2029 a družice Aerospacelab majú nasledovať od roku 2030 (EUSPA). Európska komisia pritom zabezpečenie štartovacích služieb stále uvádza iba ako budúci krok a nijakého poskytovateľa zatiaľ nemenovala (European Commission).

Zákazkou prešla na Aerospacelab reálna zodpovednosť za výrobu väčšiny flotily, jeho schopnosť dodať ju však zostáva neoverená. Aerospacelab musí preukázať, že továreň je pripravená a dokáže udržať požadované tempo výroby. Eutelsat by mal zverejniť míľniky, podľa ktorých bude družice preberať. Európska komisia zasa dlhuje verejnosti vysvetlenie, kto zaplatí za prípadné meškanie, pretože z dnes dostupných informácií sa to určiť nedá.