Európa vsádza 50 mld. EUR na vodík

Európska komisia 20. mája schválila nemecký program štátnej pomoci za 1,3 mld. EUR na podporu obnoviteľného vodíka (Brusselstimes, Politiken). Holandskí a nemeckí prevádzkovatelia sietí zároveň podpísali dohodu o spoločnom rozvoji cezhraničného koridoru, ktorý má fungovať od roku 2031. V severnej, južnej aj strednej Európe tak vzniká sieť pre zelený vodík, do ktorej smerujú desiatky miliárd eur. Ekonomika projektu je však stále slabá: zelený vodík stojí tri- až päťkrát viac než fosílna alternatíva a viac projektov sa ruší, než sa dostáva do výstavby.

Štyri potrubia, jeden odberateľ

Dánsko chce posielať zelený vodík na juh cez Danish Hydrogen Backbone. Koridor SoutH2 má privádzať vodík zo severnej Afriky cez Taliansko do Rakúska a Nemecka. Španielsky podmorský plynovod BarMar medzi Barcelonou a Marseille počíta so spustením v roku 2032. Holandsko sa medzitým snaží urobiť z Rotterdamu dovozný uzol pre severozápadnú Európu.

Všetky štyri trasy sa stretávajú pri tom istom zákazníkovi: nemeckom ťažkom priemysle. Nemecko očakáva, že v roku 2030 bude na výrobu ocele, chemický priemysel a rafinérie potrebovať 2,6 až 3,6 milióna ton vodíka ročne. Zároveň priznáva, že 50 až 70 % tejto spotreby bude musieť dovážať. Plánovaná dánska dodávka 78 000 ton ročne by pokryla približne 2 až 3 % nemeckého dopytu.

Kto zaplatí rozdiel v nákladoch

Zelený vodík, teda vodík vyrábaný štiepením vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov, dnes v Európe stojí 4,50 až 8,50 EUR za kilogram. Cena závisí od lokality a od ceny elektriny. Sivý vodík, ktorý sa vyrába zo zemného plynu, stojí približne 1,50 EUR za kilogram. Tento rozdiel nie je len prechodný problém. Elektrina tvorí až 60 % výrobných nákladov zeleného vodíka a európske ceny energií zostávajú štrukturálne vyššie, než by si vyžadovala konkurencieschopná výroba.

Rozdiel zatiaľ dorovnávajú vlády. Nemecký program bude výrobcom vyplácať pevnú podporu za kilogram, od 0,44 do 3,49 EUR, najviac počas desiatich rokov. Väčšie fiškálne riziko je však ukryté v samotnej infraštruktúre. Nemecká jadrová vodíková sieť môže po započítaní financovania a prevádzky stáť takmer 50 mld. EUR. Náklady majú v konečnom dôsledku kryť sieťové poplatky a verejné peniaze. Ak sa potrubia nebudú využívať dostatočne, štát sľúbil, že do roku 2055 pokryje aspoň 76 % výpadku. Daňovníkom tak môže zostať účet vo výške 34,7 mld. EUR.

Podobný vzorec sa objavuje aj v Holandsku, len v menšom rozsahu. Odhadované náklady na sieť tam za dva roky stúpli z 1,5 mld. EUR na 3,8 mld. EUR. Španielsko prisľúbilo 2,8 mld. EUR verejnej podpory, no v prevádzke má zatiaľ len 30 MW elektrolyzérov oproti cieľu 12 GW v roku 2030.

Odberatelia aj developeri ustupujú

V roku 2025 sa vo svete zrušilo približne 60 veľkých projektov zeleného vodíka s kombinovanou kapacitou 4,9 milióna ton ročne. Iberdrola znížila svoje vodíkové ciele na rok 2030 o dve tretiny. Shell aj Equinor zrušili projekty v Nórsku. Úzke miesto sa presunulo z ponuky na dopyt: Európa dokáže ročne vyrobiť elektrolyzéry s kapacitou 13,1 GW, no nevie nájsť dosť odberateľov ochotných platiť tri- až päťnásobok fosílnej ceny.

Aj nemecké čísla ukazujú, ako ďaleko je realita od cieľov. Národný plán počíta s 10 GW kapacity elektrolyzérov do roku 2030. Dnes je nainštalovaných len 955 MW, teda menej než 10 % cieľa.

Náklady ešte zvýši zmena pravidiel EÚ. Od roku 2030 budú musieť výrobcovia zeleného vodíka zosúlaďovať spotrebu elektriny s výrobou z obnoviteľných zdrojov po hodinách, nie po mesiacoch. Podľa CE Delft to zvýši výrobné náklady približne o 27,5 %. Pravidlo má racionálny dôvod: bez neho by elektrolyzéry odčerpávali existujúcu zelenú elektrinu a sieť by sa pri dorovnávaní spotreby viac opierala o fosílne zdroje. Pre ekonomiku vodíka to však znamená ďalšiu prekážku.

Európa dnes stavia vodíkové potrubia s predpokladom, že náklady klesnú a odberatelia prídu. Oboje sa môže stať. Ak však bude učenie pri vodíku pomalšie než pri solárnych paneloch, rozhodujúca otázka bude jednoduchá: ako dlho budú daňovníci doplácať rozdiel medzi politickým cieľom a trhovou cenou.